Narodil sa 18. októbra 1874 do rodiny obuvníka Františka Alojza Gregora ako prvorodený syn, časom k nemu pribudlo ďalších osem súrodencov. Z dôvodu sťažených finančných podmienok strávil Jozef významnú časť detstva v starostlivosti svojho starého otca Štefana Greška. Práve dedko svojou láskavosťou a pracovitosťou formoval v malom chlapcovi hodnoty, ktoré ho sprevádzali po celý život a neskôr výrazne ovplyvnili jeho literárnu tvorbu.

Študoval na ľudovej škole v rodnej obci, neskôr na meštianskej v Banskej Bystrici a napokon vzdelanie dokončil na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Počas svojej učiteľskej kariéry vystriedal niekoľko dedinských škôl na Horehroní, pod nátlakom vtedajšieho režimu však svoju prácu zanechal a odišiel za ďalším štúdiom do Prahy.

Po návrate z Prahy sa Jozef Gregor Tajovský aktívne zapájal do kultúrneho života, popri zamestnaní v banke pôsobil aj ako redaktor vplyvných Ľudových novín. V osobnom živote našiel šťastie po boku Anny Lilgovej, neskôr známej ako Hany Gregorovej. Aj jeho manželka si našla cestu k literatúre a stala sa významnou spisovateľkou.

Zdroj: Facebook/ Mesto Banská Bystrica

Rodinnú idylku však narušila prvá svetová vojna. Spolu s celoživotným priateľom Jankom Jesenským bol Tajovský povolaný na východný ruský front. Tam sa obaja aktívne zapojili do formovania československých légií a prispeli k vzniku Československej republiky.

Od mladého veku zaujímal o ľudovú tvorbu, fascinovali ho povesti i poviedky. S obľubou študoval staré zvyky a zaujímal sa o život ľudí na dedine. Vo svojej tvorbe sa často venoval témam sociálnej nespravodlivosti, chudoby a ľudského utrpenia. Výstižné vykreslenie ľudských charakterov robia jeho diela nadčasovými.

Dedinské prostredie sa stalo jeho literárnym domovom, kde vytvoril nezabudnuteľné postavy, ako bol chudobný sluha Maco Mlieč, obetavá Mamka Pôstková, či tichá Apoliena. Ich príbehy aj dnes pripomínajú vzácne hodnoty ako poctivosť, vytrvalosť, láskavosť a statočnosť.

Jeho tvorba je preniknutá silným citovým vzťahom k rodine a k rodnému kraju, vrúcne spomienky na milovaného starého otca sa stali inšpiráciou pre mnohé jeho diela. Svojím pseudonymom Tajovský vyjadril hlbokú úctu k miestu, kde sa narodil.

Zdroj: www.obectajov.sk

Okrem dojímavých príbehov o živote na dedine sa Tajovský venoval aj aktuálnym spoločenským témam. Vojnové udalosti hlboko zasiahli jeho tvorbu, čo sa odráža v dielach Rozprávky o legionároch z Ruska, Na vojne a Na front a iné rozprávky. Týmito dielami sa pridal k hlasom tých, ktorí zaznamenávali a spracovávali zážitky z prvej svetovej vojny.

Zapísal sa aj do dejín slovenskej drámy. Jeho hry, ako napríklad Ženský zákon, Nový život, Statky-zmätky a Hriech, sa stali míľnikmi slovenskej dramatickej tvorby. Zaoberal sa v nich aktuálnymi spoločenskými problémami, získali si obľubu publika a niektoré sú dodnes inscenované na našich divadelných scénach.

Ženský zákon. Zdroj: Facebook/ Slovenské národné divadlo

Svoje posledné roky strávil Jozef Gregor Tajovský v Bratislave. Nielenže sa naplno venoval literárnej tvorbe, ale aj neúnavne podporoval mladých, začínajúcich autorov, pre ktorých sa stal akýmsi patrónom. Zomrel 20. mája 1940 a svoje posledné miesto odpočinku našiel tam, kde celý život žilo jeho srdce – v rodnom Tajove.

Jozef Gregor Tajovský bol nielen významnou osobnosťou slovenských dejín, ale predovšetkým neprekonateľným majstrom slova. Vo svojich dielach nám zanechal cenné dedičstvo, zakotvil v nich tie najvzácnejšie ľudské hodnoty, ktoré dodnes rezonujú v srdciach čitateľov.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert)