Dokázal nakrúcať čierne komédie, rozmarné veselohry i vojnové drámy. Kultovou sa stala jeho snímka Spalovač mrtvol.

V stredu 4. septembra uplynie 90 rokov od narodenia režiséra, scenáristu, ale aj príležitostného herca Juraja Herza, jednej z najvýraznejších osobností českej i slovenskej kinematografie.

Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku a do svojho rodného mesta sa rád vracal. "V Kežmarku vždy žili vedľa seba Nemci, Maďari a Slováci. Mal som preto veľmi dobré skúsenosti s Nemcami. Ale ja nerozdeľujem ľudí podľa národnosti, ale podľa toho, či sú dobrí, alebo zlí. Myslím si totiž, že v každom národe sú aj takí aj takí," povedal pri jednej z návštev svojho rodiska.

Jeho rodičia boli židovského pôvodu a hoci počas druhej svetovej vojny konvertovali na evanjelikov, napokon ich deportovali do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Ich syn sa ako desaťročný dostal do Sachsenhausenu.

Po vojne sa rodina vrátila do Kežmarku. Juraj Herz študoval na miestnom gymnáziu. Mal dvoch mladších bratov a ich otec si prial, aby sa zo synov stali poštári. Mladého Juraja Herza aj presvedčil, avšak tento pokus vydržal jeden deň, keď ho večer z pošty v Ľubici vyhodili.

Juraj Herz absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1954). V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Rektor Janko Borodáč mu však oznámil, že ho nemôžu prijať pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru čo hrať.

Odišiel do Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Krátko pôsobil ako herec a režisér divadla Semafor (1960 - 1961), neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe.

V roku 1965 nakrútil svoj režijný debut, stredometrážny film Sběrné surovosti. Prvý celovečerný film, kriminálny príbeh Znamení raka, dokončil o rok neskôr. V roku 1968 nakrútil snímku Spalovač mrtvol na základe rovnomennej novely Ladislava Fuchsa. Tragický no čiernym humorom okorenený príbeh riaditeľa krematória, ktorý sa cez fanatizmus a vieru vo vlastnú výnimočnosť prerodí v horlivého stúpenca nacistickej ideológie, zarezonoval aj vďaka fenomenálnemu hereckému výkonu Rudolfa Hrušínskeho.

V Československu putoval rovno do trezoru, no v zahraničí zaujal na viacerých festivaloch. "Bol rok 1968 a ja som mal úplnú slobodu nakrútiť ho tak, ako som chcel. Nikto mi do toho nehovoril, žiadni komunistickí dramaturgovia, takže od začiatku do konca je to môj film," vyjadril sa Juraj Herz s odstupom času.

Za televízny film Sladké hry minulého leta (1969) podľa poviedky Guya de Maupassanta získal Herz cenu Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo. Medzi protagonistami romantického príbehu môžu diváci dodnes obdivovať Milana Lasicu a Júliusa Satinského i plejádu ďalších slovenských hercov vrátane neherečky Jany Plichtovej v hlavnej úlohe.

Drámu Petrolejové lampy (1971) premietali na Filmovom festivale v Cannes, rovnako priaznivý ohlas mal aj Herzov hororový príbeh Morgiana (1972), v ktorom sa hlavnej dvojúlohy ujala Iva Janžurová. Komédiu Holky z porcelánu (1974) nakrútil Herz pod hrozbou, že mu zakážu filmovať, pokiaľ neurobí film o robotníckej triede. Schvaľovacia komisia však s výsledkom nebola spokojná – vytkla režisérovi, že z robotníčok urobil ľahké ženy a film zachránila pred zákazom až výborná návštevnosť v kinách.

V roku 1975 nakrútil detektívku Holka na zabití a o rok neskôr drámu Den pro mou lásku. V roku 1978 dokončil rozprávkové príbehy Panna a netvor a Deváté srdce. K hororovému žánru sa vrátil v roku 1981 snímkou Upír z Feratu, v tom istom roku nakrútil aj bláznivú komédiu Buldoci a třešně.

Stredoveký príbeh Straka v hrsti (1983) zaujal aj vďaka hudbe Michaela Kocába a Michala Pavlíčka – skupina Pražský výběr dokonca takto nazvala aj svoj debutový album. S Kocábom ako autorom hudby Herz spolupracoval aj na filme Sladké starosti (1984), ktorý sa stal jednou z najobľúbenejších slovenských komédií – i vďaka hereckým výkonom Emila Horvátha mladšieho či Andreja Hryca.

Pod tlakom komunistického režimu Herz v roku 1987 emigroval do Nemecka. Nakrútil klasické a moderné filmové rozprávky Žabí kráľ (1991), Hloupá Augustína (1993), Císařovy nové šaty (1993). Viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahraničné spoločnosti. Medzi jeho posledné snímky patrí horor T.M.A. (2009) a film Habermannův mlýn (2010) nominovaný na Českého leva. Jeho posledným dielom bol krátky film Čestný občan v rámci celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2014).

Čestné občianstvo Kežmarku získal v roku 2009 a prevzal si ho po dvoch rokoch na podujatí spojenom s premietaním filmu Habermannův mlýn v kežmarskom kine – čo bol úspech aktivít členov kežmarského filmového klubu na čele s Borisom Švirlochom.

Juraj Herz bol členom Európskej filmovej akadémie a za svoje dielo získal množstvo cien doma i vo svete. Od prezidenta SR Andreja Kisku si 9. januára 2017 Juraj Herz prevzal štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.

V posledných rokoch žil v Prahe, jeho partnerkou bola česká herečka Tereza Pokorná. Režisér Juraj Herz zomrel 8. apríla 2018.