Pred 100 rokmi sa narodil protifašistický bojovník, profesor farmakológie na University of British Columbia Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg. Spolu Alfrédom Wetzlerom utiekli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a poskytli informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu.

Rudolf Vrba sa narodil 11. septembra 1924 v Topoľčanoch do židovskej rodiny, ktorá na vlastnej koži pocítila silu nacistických Norimberských zákonov. Keď mal 15 rokov vylúčili ho z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. Doma pokračoval v štúdiu, kde sa učil angličtinu a študoval ruštinu.

Najprv ho väznili v Nováckom zbernom tábore, potom čo sa pokúšal, dostať nelegálne z Maďarska na Slovensko. Chcel sa totiž dostať do Anglicka, no na to potreboval falošné árijské doklady. Na to pri úteku zo Slovenska nemyslel, preto sa chcel vrátiť a vybaviť si ich. Prechod cez hranicu sa mu nepodaril. Na slovenskej strane ho našli dobitého maďarskými pohraničníkmi slovenskí žandári a poslali ho do tábora v Novákoch.

Deportovaný do nemeckého koncentračného tábora Majdanek v Poľsku bol 14. júna 1942. Krátko na to, 30. júna, ho nacisti poslali do Auschwitz-Birkenau. V koncentračnom tábore sa zoznámil s väzňom Alfrédom Wetzlerom, s ktorým si naplánovali útek.

Ich útek sa začal 7. apríla 1944. Historici ho označujú za tzv. útek s misiou. Nešlo im totiž len o samotnú záchranu holého života, zároveň chceli informovať svet o tom, ako Auschwitz-Birkenau funguje a čo sa v tábore deje. Keďže Vrba a Wetzler v tábore strávili pomerne dlhý čas, vedeli, aké mechanizmy príslušníci SS spúšťajú, keď niektorí z väzňov utiekli.

V tábore boli dva okruhy strážnych veží. Jeden priamo na jeho oplotení, druhý v širšom okruhu za ním. Fungovalo to tak, že pokiaľ väzni v rôznych komandách pracovali mimo samotného tábora, vonkajší okruh strážnych veží bol obsadený príslušníkmi SS. Väzni boli pritom každý deň na tzv. apeloch veľmi starostlivo počítaní. Keď strážcovia zistili, že evidencia nesedí, príslušníci SS obsadzovali vonkajší okruh strážnych veží približne na tri dni a prehľadávali celé územie tábora, až kým väzňa nechytili.

Vrba a Wetzler sa 7. apríla 1944 ukryli vo vonkajšej časti tábora, na území, ktoré bolo vo výstavbe, keďže sa mal tábor rozšíriť. S pomocou iných väzňov si vytvorili úkryt pod hromadou drevených dosiek. Zároveň urobili spoluväzni aj viaceré opatrenia, aby ich psy pri hľadaní nezachytili. Preto nad nimi rozsypali tabak namočený v benzíne.

Keď pri kontrole počtu väzňov ich počet nesedel, nacisti spustili alarm a začali po nich pátrať. Popri tom vypočúvali a mučili väzňov, o ktorých vedeli, že s nimi boli v kontakte. Územie tábora prehľadávali tri dni. Po nich, ako bolo zvykom, poplach odvolali, a rovnako tiež stráže z vonkajšieho okruhu strážnych veží. Vrbovi a Wetzlerovi sa tak cesta na slobodu uvoľnila.

Fyzicky vyziabnutí sa držali smerom na Slovensko, ktoré bolo satelitom Tretej ríše, ale vtedy ešte nebolo okupovanou krajinou. Spomaľovalo ich nielen vyčerpanie, ale aj to, že išli len v noci. Cez deň sa ukrývali, väčšinou v lesnom poraste alebo húštinách. Cesta na Slovensko im trvala približne dva týždne, pomáhali im aj miestni obyvatelia.

Štátnu hranicu prekročili pri obci Skalité, kde ich na niekoľko dní prichýlil roľník Ondrej Čanecký, svojrázny miestny človek žijúci v bezdetnom manželstve. Následne s nimi prišiel do Čadce, odkiaľ ich odviedol k lekárovi židovského pôvodu.

Od neho sa dostali do Žiliny, kde ich v tzv. židovskom starobinci ukryli a vypočuli miestni predstavitelia židovskej komunity. Tam sa následne stretli aj s členmi "Pracovnej skupiny", čo bola židovská ilegálna podporná skupina pôsobiaca v Bratislave pri Ústredí Židov.

Oboch vypočuli, ich výpovede overili s dokumentami, ku ktorým mala skupina prístup. Zároveň nadiktovali správu, ktorú dnes poznáme pod pojmom Správa Vrbu a Wetzlera. Na západe sa jej najčastejšie hovorí AuschwitzProtocols, čo však je už súbor viacerých správ.

Profesor Vrba po vojne z komunistického Československa v roku 1958 emigroval. Najskôr pôsobil dva roky na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli a od roku 1976 bol profesorom farmakológie na Lekárskej fakulte Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri. V tomto kanadskom meste hrdina z Auschwitz-Birkenau 27. marca 2006 vo veku 81 rokov zomrel.

V roku 2007 získali Vrba a Wetzler vysoké štátne vyznamenania in memoriam - Rad Bieleho dvojkríža I. triedy a Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Od augusta 2014 sa každoročne koná Pochod po stopách hrdinov z Osvienčimu do Žiliny. Príbeh slovenských hrdinov mapoval film Správa, ktorý slovenský režisér Peter Bebjak dokončil v roku 2020.