Ukončenie lovu vlka neznamená, že sú tieto šelmy v bezpečí. Hrozbou je pre nich aj pytliactvo a stanovenie novej kvóty na sezónu 2025/2026. Upozornili na to environmentálne organizácie Greenpeace Slovensko, Aevis, My sme les a WWF Slovensko.

"Vyhlášku ministerstva životného prostredia, ktorá umožnila lov vlkov, považujeme za politicky motivované a veľmi zlé rozhodnutie," povedal Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis. Envirorezort by podľa neho malo vlky chrániť, zamerať sa najmä na preventívne opatrenia a kompenzovať prípadné škody, ktoré spôsobujú farmárom.

Marek Kuchta z iniciatívy My sme les poukázal na to, že lov vlka je neadresný a poľovníci strieľajú náhodné jedince. Môžu tak oslabiť existujúce svorky a znížiť ich schopnosť loviť raticovú zver. "Oslabené svorky majú častejšie tendencie k útokom na hospodárske zvieratá," upozornil.

Určenie kvóty na lov vlka nemá podľa experta WWF Slovensko Milana Janáka oporu v odborných dátach a ide proti cieľom ochrany biodiverzity. "Lov vlkov, najmä v pohraničných oblastiach, zároveň ohrozuje aj populácie, ktoré sú chránené v okolitých krajinách, a Slovensko tým riskuje ďalší konflikt s európskou legislatívou," povedal Janák s tým, že proti vyhláške sa ozývajú hlasy z Česka.

Riaditeľ Greenpeace Slovensko Marek Mikle tvrdí, že slovenské lesy sú neoddeliteľnou súčasťou Karpát, kde vlky zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v udržiavaní rovnováhy ekosystémov.

Organizácie deklarujú, že budú pokračovať v boji za ochranu vlka najmä presadzovaním legislatívnych zmien, medzinárodnou spoluprácou s ochranárskymi a odbornými organizáciami, ako aj európskymi inštitúciami, monitoringom nelegálneho lovu a šírením osvety o preventívnych opatreniach na ochranu hospodárskych zvierat.

V tomto roku bolo odlovených 23 jedincov vlka dravého. Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožnila lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 bol lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovili na 74 jedincov. Kvóty stanovuje ministerstvo pôdohospodárstva.