Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke, dnešnej časti Bratislavy. Maturoval na gymnázia na Grösslingovej ulici v roku 1933 nastúpil na právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1938 získal titul doktor práv.

Jeho manželka Magda počas SNP odletela do Moskvy, kde porodila syna Vladimíra. Keď po prepustení z väzenia v roku 1961 pracoval Husák ako skladník a úradní, Magda, herečka a režisérka na Novej scéne, sa s ním rozviedla. Vtedy sa už schádzala s hercom Ctiborom Filčíkom. Po Magdinej smrti sa Husák, v roku 1973, oženil s rozvedenou redaktorkou Vierou Millerovou. Aj ona v roku 1977 zomrela, po páde vrtuľníka, ktorý ju viezol do nemocnice.

Už ako prvák na Právnickej fakulte v roku 1933 vstúpil do KSS. Šmidke ho v roku 1943 pribral do Ústredného výboru KSS. Ako uvádza wikipekdia, z tejto doby je zachovaná správa z júla 1944 pripravená Husákom a určená na rokovanie v Moskve, v ktorom odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.

V septembri 1944, počas SNP, bol zvolený za podpredsedu KSS.

„Po oslobodení bol účastníkom rokovaní o obnove ČSR v Moskve (ako vedúci slovenskej delegácie), pripravoval komunistický prevrat na Slovensku. V prvých parlamentných voľbách v máji roku 1946 zvíťazila na Slovensku Demokratická strana (na rozdiel od Česka, kde zvíťazili komunisti). Aj napriek tomu (po podpise tzv. tretej pražskej dohody) všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady podliehali schváleniu česko-slovenskej vlády, ktorú ovládli komunisti a tak sa Husák v auguste 1946 mohol stať predsedom slovenského Zboru povereníkov. Na jeseň roku 1947 Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský Zbor národnej bezpečnosti (políciu), ako aj Štátnu bezpečnosť (tajnú políciu),“ uvádza wikipedia.

Zatknutie a väzenie

Po komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku 1950 bol s Clementisom, Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku 1951 bol zatknutý a v apríli roku 1954 súdený vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami. Najvyšší súd odsúdil Husáka na trest odňatia slobody na doživotie, stratu štátneho občianstva a zákaz vykonávať funkcie v štátnych úradoch a hospodárskych orgánoch po dobu 10 rokov. Bol jedným z mála obvinených, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.

V roku 1960, po rozsiahlej amnestii prezidenta Antonína Novotného, bol Husák prepustený a pracoval najprv v Pozemných stavbách, neskôr ako vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV.

Reformátor do vpádu vojsk v roku 1968

V priebehu 60. rokov 20. storočia bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v Komunistickej strane Česko-Slovenska, v období Pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec Alexandra Dubčeka. V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Česko-Slovenska.

Na čele KSČ počas normalizácie 1969 – 1989

Spolu s Biľakom sa stal symbolom takzvanej politiky normalizácie, ktorá znamenala zastavenie demokratizačných procesov Pražskej jari a návratu k represívnemu komunistickému systému.

Už 17. apríla v roku 1969 sa dostal na čelo KSČ – do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. 29. mája 1975 ho poslanci Federálneho zhromaždenia jednohlasne zvolili aj za prezidenta Česko-Slovenska, čím nahradili Ludvíka Svobodu.

V novembrových dňoch roku 1989 bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím. Po novembrových udalostiach v roku 1989 Husák vymenoval 10. decembra 1989 „vládu národného porozumenia“ pod vedením Slováka Čalfu a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. V konečnom dôsledku tým napomohol k zvoleniu Havla za prezidenta a poškodil Dubčekovi. Husák by podľa Čalfovho názoru „nebol prežil, aby sa po ňom Dubček stal prezidentom. On by sa hádam nebol ani vzdal, keby bol Dubček ako oficiálny kandidát“.

Po roku 1989

Ešte 18. januára 1990 bol spolu s Colotkom, Lenártom a Janákom vylúčený z KSČ. Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave, pochovaný je v MČ Bratislava - Dúbravka.

Viac o Gustávovi Husákovi si prečítajte TU.