„Môj život patril horám a ľuďom. Vysoké Tatry a ostatné horské oblasti boli mi chrámom, chaty a zariadenia horskej služby kaplnkami a ľudia bytosťami, ktoré som si ukladal do srdca ako najväčšie drahokamy po mojej vzácnej matke.“ Takto o sebe hovoril Fero Mrázik v kruhu rodiny a blízkych priateľov z radov členov Horskej služby a Klubu seniorov horských vodcov.

Žilinský rodák Ferko Mrázik prišiel na svet do rodiny železničiara, ako najmladší zo siedmich súrodencov ešte za Rakúsko-Uhorska, v roku vypuknutia prvej svetovej vojny. Od útleho detstva bol aktívnym turistom a nadšeným obdivovateľom prírodných krás Malej Fatry, Beskýd a Javorníkov. Od roku 1930 postupne pracoval ako súdny i bankový úradník, neskôr ako úradník v súkennej továrni v Žiline.

Turistika, lyžovanie a horolezectvo ho sprevádzali najskôr v okolí rodnej Žiliny a napokon aj po celom Slovensku. Často spomínal na svoju prvú návštevu Vysokých Tatier v lete roku 1927, keď ho ako trinásťročného zaujala postava horského vodcu so služobným odznakom KČST, čakanom a lanom. Práve tento zážitok bol pre neho osudový, pretože neskoršia kariéra úradníka ho vnútorne neuspokojovala a zatúžil natrvalo sa usadiť vo Vysokých Tatrách. Táto túžba sa mu splnila v rokoch 1950 - 1951, keď ako horolezec a lyžiar vstúpil do Tatranskej horskej služby (THS) ako dobrovoľný člen.

Zdroj: archív Františka Mrázika juniora

Od roku 1952 bol profesionálnym členom THS, od roku 1954 jej náčelníkom a od roku 1956 náčelníkom Horskej služby (HS) pre Slovensko.

Zaslúžil sa o vytvorenie celoštátnej organizácie HS (od roku 1952), prípravu a organizáciu MS v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 (bol podpredsedom organizačného výboru pre technický úsek) a taktiež o výstavbu a rozvoj Vysokých Tatier.

Od roku 1968 bol predsedom Rady HS v ČSSR, od roku 1978 jej čestným predsedom. Mal významný podiel na tom, že sa HS na Slovensku stala v roku 1968 členom medzinárodnej organizácie horských služieb IKAR, čo významne zvýšilo jej prestíž a právne postavenie. Bol držiteľom vyznamenania Za zásluhy HS, zlatých odznakov HS a JAMES, medaily M. Tyrša a od roku 1975 čestným členom poľského GOPR-u (Poľská dobrovoľnícka horská záchranná služba).

Publicisticky činný bol od roku 1954 v tlači, rozhlase a televízii (rôzne odborné i propagačné publikácie, resp. relácie). Priekopníkom horskej služby vyjadril vďaku a úctu ako vedúci autorského kolektívu v publikácii „Priekopníci Horskej služby na Slovensku“ (1993). Histórii tatranských chát sa venoval v knihe „Strechy nad oblakmi“ (1998, reedícia 2006).

Medzinárodný význam osobnosti Ferka Mrázika vyzdvihol pri poslednej rozlúčke s ním aj vtedajší oficiálny predstaviteľ Poľskej republiky na Slovensku - veľvyslanec Ing. Ján Komornický, ktorý okrem zdôraznenia prínosu Ferka Mrázika pre poľsko-slovenskú spoluprácu uviedol aj nasledovné: „Celú povojnovú históriu Tatier, alpinizmu, horolezectva v iných horách, ako aj rozvoja horskej služby vypĺňa osobnosť Ferka Mrázika.“

Zdroj: archív Františka Mrázika juniora

Takto si na otca spomína syna František Mrázik junior, ktorý je predsedom Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru

„Keď som sa narodil, môj otec mal 65 rokov. Otec mi veľa svojich názorov, myšlienok a postojov povedal priamo – tak, ako si to myslel, cítil. Ešte väčšiu váhu mali krásne situácie, v ktorých človek vnímal a učil sa hodnotám nepriamo. Nepriame učenie sa vzácnych hodnôt, akou je napríklad skromnosť alebo viera v dobro, má svoju zázračnú patinu. Kľúč k nej je úplne jednoduchý: nepriame učenie sa od človeka je podmienené učením sa z jeho správania. Áno, je to síce len odraz myšlienok, ale je natoľko silný, že stopa ktorú zanechá je výrazne silnejšia ako akákoľvek vzorová prednáška riešenia životných situácií. Nepriame učenie má ešte jednu podmienku: musí učiteľovi vychádzať zo srdca a musí byť srdcom počúvané. Ja som mal možnosť absolvovať lekcie prvých 21 rokov môjho života, z ktorých ma prvých desať rokov zaujímali len hračky. Potom som síce začal dospievať, ale obraz o svete, názory naň a svoju súdnosť som začal vnímať až potom, čo mi otec dvere do sveta otvoril, ale ďalej ma už viesť nemohol. Som ale veľmi vďačný za každý jeden okamih, ktorý som mohol s mojim drahým oteckom stráviť. Pretože dverami do sveta síce musí človek prejsť sám, ale ako si vybrať tie správne mi ukázal on – priamo i nepriamo. A preto ešte jedno veľké ďakujem za to, že pri slove dedičstvo sa mi nevybavia majetky, ale hodnoty.“

Zdroj: archív Františka Mrázika juniora

MS v lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách

Majstrovstvá sveta v lyžovaní 1970 v severských disciplínach (MS 70), sa konali v Československu vo Vysokých Tatrách v dňoch 14. až 22. februára. Stali sa historickou udalosťou pre športovcov a pre celú vtedajšiu spoločnosť od Tatier po Dunaj, ba až po Vltavu. Dejiny tu písala aj televízna technika. Prvý priamy farebný prenos Československej televízie sa uskutočnil práve z tohto podujatia. Pri Štrbskom plese boli vybudované dva nové skokanské mostíky, impozantná rozhodcovská veža. Na slávnostnom otvorení 14. februára utvorilo 80 000 ľudí nádhernú kulisu.

MS 70 mali neskutočne dobrý ohlas. Vtedajší šéf Medzinárodnej lyžiarskej federácie Mark Hodler bol tak nadšený, že šampionát zakončil slovenským poďakovaním.

Svetový úspech MS 70 v lyžovaní posunul latku cieľov na samý vrchol. Začalo sa uvažovať s kandidatúrou na usporiadanie Zimných olympijských hier. Rok 1980 nepripadal do úvahy, nakoľko na Letné olympijské hry kandidovala Moskva. Vysoké Tatry sa pripravovali kandidovať na usporiadanie XIV. ZOH v roku 1984. Ferko Mrázik sa svojím známym nadšením a húževnatosťou aktívne zapojil aj do tejto iniciatívy. Žiaľ vtedajšia federálna vláda ČSSR kandidatúru neodsúhlasila.

Zdroj: archív Františka Mrázika juniora

Zdroj: archív Františka Mrázika juniora

Zdroj: archív Františka Mrázika juniora