Pondelok 26. 02. 2024 10:43:23 | Meniny má Viktor

Viete, čo majú koláčiky šťastia spoločné so svätým Ondrejom? Spoznajte tradície nielen adventného obdobia

SLOVENSKO/ Kalendár nás pomaly unáša k posledným dňom roka, počasie dáva najavo, že jeseň sa chýli ku koncu a z rádia čoraz častejšie počujeme melódie vianočných piesní. Čo pre vás znamená adventné obdobie? A viete, čo znamenalo pre našich predkov? Nuž, celkom isto by sa tieto dve predstavy veľmi líšili. Kým dnes cítime tlak z prichádzajúcich sviatkov a do diára odškrtávame nakúpené darčeky, naši predkovia mali v tomto ročnom období úplne iné starosti. Poďme sa spolu ponoriť do jednoduchosti nie tak dávnych časov, preskúmajme zvyky, ktorým naši prastarí rodičia pripisovali dôležitosť a zistime, aká podstata sa pre nich v advente skrývala.

Alžbeta Mareková|30. november 2023|10:21:32

Zdroj: Facebook / Múzeum slovenskej dediny

Súvisiaci článok
V Thurzovom dome v Banskej Bystrici vystavia unikátne betlehemy
Čítajte viac >

Sviatok svätej Kataríny sme ukončili veselou tancovačkou, štedrou na dobré jedlo, pitie a zábavu. Po tomto dni však muzika utícha, stopku dostávajú veselice akéhokoľvek druhu, vrátane svadieb. Spev nezaznie až do polnoci Štedrého dňa, prichádza totiž advent, čas pôstu a modlitieb. Latinský výraz „adventus“ sa dá preložiť ako príchod, v tomto prípade sa jedná o príchod Ježiša.

Advent je obdobie začínajúce sa nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom, končiace sa 24. decembra Štedrým dňom. Každú zo štyroch adventných nedieľ symbolizuje jedna zapálená sviečka. Zásluhu za adventné vence nesie teológ J. H. Wichern, ktorý vo svojej dobe 19. storočia pripravil drevenú verziu s 24 sviečkami. Úlohou sviečok bolo odpočítavať dni do Vianoc.

20916_b5bb8fb371.jpg Ilustračná foto. Zdroj: Freepik.com

Postupom času sa počet sviečok znížil na číslo, aké poznáme dnes - štyri. Advent nabádal našich predkov stíšiť sa, utiahnuť sa viac do seba, modliť sa a činiť pokánie za svoje hriechy. Okrem toho bol aj obdobím zmieru, pokrivené medziľudské vzťahy dostávali šancu na nápravu, ľudia boli náchylnejší k odpusteniu krívd a neprávostí.

18113.jpg Ilustračná foto. Zdroj: Freepik.com

Čisteniu nepodliehala iba myseľ a medziľudské vzťahy, zabrať dostalo aj telo. Základným pravidlom bolo nenajesť sa do sýta, strava bola striedma a mäso by ste hľadali len márne. Gazdiné varili z tradičných surovín, základom každého receptu boli zemiaky, strukoviny, huby, alebo kapusta. Častými jedlami boli husté polievky a prívarky, ktoré mali hladným ľuďom dodať aspoň trochu sily na ťažké zimné práce.

Recepty sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa majetnosti domácnosti. Pokladom celej zimy však boli zemiaky, ktoré síce gazdiné pripravovali na mnoho spôsobov, jedákov s nimi na dlho nezasýtili.

Za zmienku určite stojí aj deň svätého Ondreja, ktorý uzatváral november a bol štartovacou čiarou pre cyklus zimných obradov. Podľa Biblie mal byť svätý Ondrej rybárom, následníkom a priateľom Ježiša, a zomrel mučeníckou smrťou. Svätoondrejská noc bola netrpezlivo očakávaná najmä mladými dievčinami, patrila totiž k obdobiu, ktoré malo byť priaznivé k ľúbostnej mágii.

Mnohým ľuďom je iste povedomý pojem „koláčik šťastia“. Jedná sa o malé pečivo s odkazom na papieriku zapečeným vo vnútri. Na papieriku môžete nájsť hocičo, od predpovede budúcnosti až po meno vašej budúcej lásky, fantázii sa medze nekladú. Kto by si však myslel, že sa jedná o objav modernej doby, mýlil by sa.

Ešte v polovici 20. storočia si dievčiny varili halušky s lístočkami. Tá, ktorá ako prvá vypláva vraj prezradí meno nastávajúceho. Každý sa však môže mýliť a veriť sa nedá ani haluškám. Ak snáď výsledok nebol uspokojivý, existovali aj iné spôsoby veštenia, našťastie. Liatie olova, zariekavania, trasenie plotmi či vykladanie snov, toto všetko bolo neodmysliteľnou súčasťou 30. novembra našich predkov.

35188.jpg Ilustračná foto. Zdroj: Freepik.com

Život našich predkov bol tvrdý, poznačený mozoľmi na rukách a vráskami trápenia. Ale popritom bol bohato popretkávaný zvykmi, tradíciami, vinšmi, spevom, či povedačkami, ktoré boli pozlátkami života v skromnosti. Dnes nás nikto nenúti prežiť advent v pôste, rovnako ako nemusíte na Ondreja liať olovo, ani triasť plotmi. Mohli by sme sa ale rozhodnúť prežiť ho v pokoji a dopriať si čaro jednoduchosti aj v dnešnej materiálne presýtenej dobe.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Životy svätých ikonografia (Ivan Rusina, Marián Zervan), Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádska).


Súvisiaci článok
Zo starých odrôd ovocných stromov vytvoria v Martine záhradu
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť