Štruktúra podujatia sa oproti minulým rokom nemení. Pešia zóna patrí remeselníkom. Pre veľký záujem sa remeselnícka zóna rozšírila o priestor pred budovou mestského úradu. Pre návštevníkov sú pripravené zábavné atrakcie a kolotoče, ktoré sa nachádzajú na parkovisku pri Vadaši. Súčasťou jarmoku je aj bohatý kultúrny program.

História štúrovského jarmoku sa začala písať v roku 1546 a viaže sa k osobám sv. Šimona a sv. Júdu. Títo hlásali kresťanstvo v Egypte a Perzii a ako mučeníci v Perzii aj zomreli. Až donačná listina panovníka Karola III. v roku 1724 oficiálne potvrdila Štúrovo ako jarmočné miesto a povoľovala štyri veľké krajinské jarmoky do roka. Získanie darovacej listiny uľahčil fakt, že v tej dobe sa v Štúrove usporadúvali jarmoky už niekoľko storočí. Do súčasnosti sa zachoval už iba jeden z pôvodných štyroch jarmokov, jarmok Šimona-Júdu.

Podľa listiny Karola III. sa jarmok konal na konci októbra. Už za prvej Československej republiky sa to však zmenilo, pretože 28. októbra bol štátny sviatok. Termín sa posunul na začiatok mesiaca a ostal tam dodnes.