Sociológ uviedol, že ľudia dnes mnoho informácií o dianí z roku 1989 preberajú od politikov a známych osobností, ktorým dôverujú. "Keď niekto rozpráva, že to nebolo až také zlé a je to niekto, komu tí ľudia veria, tak to automaticky akceptujú," doplnil.

Podľa Hřícha by sa malo viac hovoriť o tom, čo všetko bolo pred revolúciou zakázané. "Mám na mysli slobodné podnikanie, slobodné voľby, možnosť cestovať, možno študovať v zahraničí," pripomenul.

Sociológ upriamil pozornosť na totalitný režim, ktorý bol v krajine prítomný pred rokom 1989. Upozornil, že ak si ľudia nebudú vážiť, čo majú, z Nežnej revolúcie sa môže postupne stať len ďalšia kapitola z dejepisu. "Bude to tak trošku strácať na unikátnosti," vysvetlil.

Podstatnou otázkou do budúcnosti je podľa Hřícha aj to, do akej miery sa ľudia ako občania Slovenska budú angažovať v politickom dianí. Pripomenul, že možnosť zapájať sa do politiky je výsadou demokracie. "To je práve tá výzva, či sa necháme viesť davom alebo plynúť čas bez toho, že by sme to nejakým spôsobom pokúsili ovplyvniť tak, ako sa to pokúsili ovplyvniť naši predkovia v roku 1989," dodal.