Potvrdila to Milada Oravcová z odboru štátneho informačného systému PÚ SR.

Ako sa uvádza v oznámení o vydaní rozhodnutia, zverejnenom na elektronickej úradnej tabuli mesta Nová Baňa, areál predstavuje intaktne zachovanú súčasť historickej štruktúry mesta a je hodnotným dokladom sakrálnej architektúry prvej polovice 19. storočia.

"Kalvária dodnes tvorí krajinnú dominantu, je živou súčasťou miestneho cirkevného života a miestom oddychu s výhľadom na mesto," uvádza úrad vo svojom rozhodnutí. Nie je vylúčené, že pred vznikom súčasnej kalvárie tu existovala staršia skromnejšia kalvária, ktorá nie je pramenne exaktne doložená.

Existenciu staršej kalvárie by mohla podľa PÚ SR dokladať Kaplnka trpiaceho Krista situovaná pred nástupom na krížovú cestu, ktorá je v niektorej literatúre označovaná ako klasicistická z roku 1822.

PÚ ďalej uvádza, že výstavba súčasného kalvárskeho Kostola sv. Kríža sa začala 26. mája 1824. Kalvária bola postavená vďaka milodarom veriacich a pomoci bratstva Kristovej agónie. Reliéfy s výjavmi krížovej cesty v kaplnkách jednotlivých zastavení pochádzajú zo začiatku 20. storočia.

Kostol aj kaplnky boli viackrát obnovené, väčšie obnovy boli realizované v rokoch 1925 a 1956, avšak rozsah prác nie je známy. Zastavenia krížovej cesty boli reštaurované v roku 2020. Správcom kalvárie je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Nová Baňa.