„Základným cieľom návrhu novely zákona o umelom prerušení tehotenstva je skrátenie obdobia, v ktorom je možné podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva tak, aby zodpovedalo prvému dokumentovateľnému prejavu zdravého vývoja plodu, ktorým je tlkot srdca,“ odôvodnili predkladatelia.

Poslanci tvrdia, že prítomnosť detekovateľného tlkotu srdca v období po siedmom týždni vývoja plodu je kľúčovým ukazovateľom, ktorý signalizuje vývoj plodu a životaschopné tehotenstvo.

Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska je však presvedčená, že ak by takáto úprava zákona bola schválená, znamenalo by to prakticky stratu možnosti na interrupciu. A o to, podľa nej, dvojici poslancov ide.

Dvojica poslancov Vašečka – Záborská, predkladá do parlamentu opakovane zákony, ktorými chcú rozhodovať za všetky ženy.

Nedávno parlament hlasoval o ich návrhu, ktorým chceli donútiť ženy pochovať potratený plod bez ohľadu na to, či si to želajú, alebo nie. Podľa súčasnej právnej úpravy je v prípade, ak si to žena želá, možné potratený plod pochovať.

Ako tvrdí Lucia Plaváková, PS úplne podporuje, aby takáto možnosť bola pre všetky ženy, ktoré si to želajú, dostupná.

„Je ťažké čo i len si predstaviť, akú bolesť musia zažívať ženy, ktoré si spontánnym potratom prejdú. Ale nie každá žena sa s tým chce vysporiadať rovnako. Niektoré si pochovanie plodu jednoducho neželajú. A násilne tieto ženy k niečom nútiť je nesprávne a môže to ich traumu ešte prehĺbiť. Nehovoriac o tom, že tento návrh sa mal vzťahovať aj na interrupcie. A nútiť napríklad znásilnenú ženu k pochovaniu plodu je priam neľudské,“ zdôrazňuje Plaváková.

Poslankyňa je navyše presvedčená, že administratívna a finančná záťaž povinného pochovávania plodov na zdravotnícke zariadenia mala za následok ďalšie obmedzenie práva na legálnu interrupciu.

„Kiežby sa poslanecké duo Vašečka a Záborská radšej venovali skutočným problémom narodených detí. Od chudoby až po násilie. Skutočne si je z čoho vyberať. Za to pri prerokovaní správy komisára pre deti sa ani len neunúvali prísť. Aj to len potvrdzuje, že detičky a ich životy ich v skutočnosti nezaujímajú,“ uzatvára Lucia Plaváková.