Utorok 21. 05. 2024 13:45:46 | Meniny má Zina

Psychoterapeut Tomáš Ďurčo: Nie som automat na odpovede. Klient vie nájsť cez svoje vnútro všetko, čo potrebuje

ŽIAR NAD HRONOM/ Psychoterapeut Tomáš Ďurčo sa klinickej psychológii venuje už 14 rokov z toho posledných 7 rokov sa v rámci súkromnej praxe v ambulancii klinickej psychológie v Žiari nad Hronom zameriava na Geštalt terapiu. Svojim klientom prostredníctvom psychoterapie prináša princípy zážitku, sebapoznania či slobody rozhodovania.

Andrea Chudová|7. apríl 2024|15:18:58

Psychoterapeut Tomáš Ďurčo. Zdroj: Tomáš Ďurčo

Súvisiaci článok
"Kvôli alkoholu som zabudol na to, ako mám rád túto prácu." Metódy liečebnej pedagogiky odkrývajú psychiatrickým pacientom vlastné hodnoty
Čítajte viac >

Tomáš Ďurčo sa vo svojej psychoterapeutickej praxi posledných 7 rokov zameriava na takzvanú Geštalt terapiu. Zaujala ho vďaka dôrazu, ktorý kladie na zážitok v terapii, vieru vo vnútorné sily klienta a slobodu rozhodovania, ktorá je v tomto procese podstatná.

Psychológia mu učarovala už počas štúdia gymnázia. Vysokú školu absolvoval v Trnave na Trnavskej univerzite. Pracoval vo viacerých psychiatrických zariadeniach, najskôr na psychiatrickom oddelení vo Zvolene a neskôr v psychiatrickej nemocnici v Kremnici. Po špecializácii v klinickej psychológii pracoval v ambulanciách klinickej psychológie, a od roku 2018 pracuje v súkromnej praxi v Žiari nad Hronom - Sana Mente s. r. o.

Čo je to Geštalt terapia a v čom sa líši od iných terapeutických smerov?

  • Geštalt terapia je psychoterapeutický smer, ktorý sa radí medzi humanistické smery a takzvané zážitkové terapie. Primárne sa zameriava na zážitok a prežívanie klienta, to ako vníma a prežíva sám seba a svet okolo seba. Veľmi dôležitým pojmom je fenomenológia. Fenomenológia označuje práve toto skúmanie perspektívy, teda z akého miesta vidí svet klient. Veľmi dôležitým rozdielom od niektorých iných smerov je aj to, že Geštalt terapia nepoužíva v terapii interpretácie, čo znamená, že neponúka klientovi vlastný výklad (osobné porozumenie) jeho správania, motivácie alebo snov a podobne, a ani nedáva konkrétne rady, čo by mal klient robiť vo svojej situácii.

Snažím sa viesť s klientom dialóg, skúmať jeho fenomenológiu, zaujímam sa o neho ako o rovnocennú ľudskú bytosť, snažím sa klásť ,,správne" otázky a zameriavať pozornosť na jeho zážitky, výsledkom čoho je potom jeho vlastné uvedomenie a porozumenie a jeho vlastné riešenia. Ešte by som dodal, že prevzatie zodpovednosti za svoj život, za svoje prežívanie a voľby a sloboda rozhodovania sú ďalšou charakteristickou črtou Geštalt terapie.

V Geštalt terapii ide o zjednotenie tela, emócií a rozumu. Ako tento stav v terapii dosahujete?

  • Cieľom Gestštalt terapie je rozvoj uvedomovania klienta. Celý proces smeruje k lepšiemu rozpoznávaniu a uvedomovaniu seba, svojich pocitov, emócií, potrieb, aby vedel lepšie využívať svoje vnútorné (sebapodpora) i vonkajšie zdroje (vedieť získavať podporu aj od okolia), poznal sám seba, spôsoby, ako sa kontaktuje s okolím, ale aj svoje typické spôsoby, ako s okolím a so sebou, niekedy nevedomky, kontakt narušuje. Postupným rozvojom uvedomovania sa teda dosahuje cieľ osobného rastu a uskutočňovania svojho bytia. Treba ale dodať, že nejde len o racionálne uvedomovanie ale ako som už skôr uvádzal, uvedomovanie skrze zážitok.

Kto by určite mal navštíviť psychoterapeuta? Nechodia k Vám klienti, až keď je "neskoro"?

  • Geštalt terapia je určená pre všetkých, ktorí sa sa chcú naučiť pracovať so sebou, lepšie porozumieť samému sebe, svojmu životu a viac si uvedomovať samých seba. Väčšinou klienta privedú do terapie určité ťažkosti. My tieto ťažkosti nechápeme len ako niečo čo treba ,,odstrániť", i keď aj to prichádza ako súčasť procesu terapie, ale chápeme to aj ako potenciálny začiatok dobrodružstva k osobnému rastu a hlbšiemu porozumeniu si. Tu sa spočiatku môžu postoje klienta a terapeuta líšiť, pretože je prirodzené, že klient sa chce spočiatku hlavne zbaviť nepríjemných symptómov.

Rozpoznávanie vlastných emócií by malo patriť do základnej výbavy každého dospelého človeka. Prečo to tak nie je, a ako sa to dá naučiť?

  • Prečo to tak nie je, je zaujímavá a asi aj komplikovaná otázka. Napadá mi napríklad to, že mňa sa v škole nikto nikdy nepýtal na moje emócie a pocity, ale hlavne na to, aby som dal správne odpovede na riešené problémy či aby som dobre zreprodukoval, čo som sa naučil naspamäť. Bude tam pravdepodobne viacero rovín príčin.

K druhej časti otázky - tým, že sa v terapii zaujímame o klienta a pýtame sa ho, čo cíti, čo prežíva a aké sú jeho potreby, sa klient učí viac zameriavať pozornosť na svoje prežívanie a popísať ho. Rozvíja si tým práve uvedomovanie seba, svojich pocitov a učí sa ich previesť do slov. Nemusí sa však vždy pracovať len so slovami, dá sa vyjadrovať a popisovať emócie aj pohybmi, zvukom, kresbou a podobne.

top-view-arrangement-with-different-feelings.jpg Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Čo sa deje, keď potláčame svoje emócie a zanedbávame svoje potreby? Prečo je dôležité sa o seba nesebecky postarať?

  • Pocity a emócie sú dôležité signály nášho vnútra a súvisia s našimi potrebami. Upozorňujú na niečo dôležité a pokiaľ to nevnímame alebo to ignorujeme, je pravdepodobné, že sa dostaneme do nesúladu so sebou, so svojím telom a s prostredím, bude u nás narastať frustrácia a nespokojnosť a môže to viesť k rozvoju úzkostí, depresií, alebo telesných ťažkostí. Tu by som ešte dodal, že cieľom nie je len ,,ísť si za svojimi potrebami", ale pokúšať sa nachádzať aj rovnováhu so sebou a s prostredím kde žijeme.

Je možné, že nespracované emócie, a slabý, alebo žiadny kontakt so sebou samým spôsobujú náklonnosť veriť konšpiráciám a dezinformáciám?

  • Pokiaľ nie sme v súlade so sebou, so svojím telom a potrebami, bude pravdepodobné, že nebudeme prežívať skutočnú spokojnosť. Pokiaľ si neuvedomujeme samých seba a to, ako si sami nevedomky organizujeme svoj život, je väčšia pravdepodobnosť, že vinníkov budeme hľadať niekde vonku. Na tomto princípe funguje aj obranný mechanizmus projekcia, kde tie časti seba ktoré si u seba neuvedomuje a neprijímame ich, máme tendenciu nevedomky ,,premietať" na niekoho vonku.

Čo podstatné ste sa naučili počas svojej psychoterapeutickej praxe?

  • Zatiaľ som sa naučil hlavne to, že je dôležité počúvať, čo mi klienti vlastne chcú povedať. Je ale dôležité počúvať aj to, čo mi hovoria bez slov, čo mi hovoria ich telá, ich oči, ich hlas, ale načúvať aj tomu, čo mi nehovoria. Často hovoria oveľa viac, ako je obsiahnuté v ich slovách. Takto je potom obraz komplexnejší. Nie som automat na odpovede a riešenia ich problémov. Verím ale v to, že ak sa aj klient naučí počúvať sám seba, čítať signály svojho vnútra a tela, a naučí sa brať vážne tieto signály a venovať pozornosť svojim pocitom a emóciám, nájde tam všetko, čo potrebuje. Je to dlhodobý proces ktorý vyžaduje i dávku trpezlivosti a zvedavosti.

Súvisiaci článok
"Zmyslom je poskytnúť prijatie a čas mladým ľuďom," hovorí Lenka Kvašňáková o činnosti prešovského Kreate klubu, ktorý poskytuje aj atraktívnu ježkoterapiu
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť