Pondelok 22. 04. 2024 06:30:33 | Meniny má Slavomír

SLOVENSKÉ ZVYKY A TRADÍCIE: Dievčatá sa česali pod vŕbou a gazdovia hladkali dobytok vajíčkom. Spoznajte veľkonočné zvyky našich predkov!

SLOVENSKO/ Vrcholom veľkonočného týždňa je Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Po nich nasleduje Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Pondelkové zvyky sú Slovensku dobre známe a len máloktorí mládenci si ich nechajú ujsť. My vám však prinášame prehľad iných, menej známych zvykov, na ktoré nedali dopustiť naši prarodičia.

Alžbeta Mareková|28. marec 2024|10:00:06

Ilustračné foto. Zdroj: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Súvisiaci článok
SLOVENSKÉ ZVYKY A TRADÍCIE: Veľký pôst. Viete prečo trvá štyridsať dní?
Čítajte viac >

Veľký pôst sa blíži ku koncu a spolu s najvýznamnejšími kresťanskými sviatkami oslavujeme aj príchod jari. Toto obdobie bolo pre našich predkov dôležité a magické. Pri správnych okolnostiach vedeli prorokovať udalosti ďalších období, prípadne im vedeli určitými činnosťami aj dopomôcť. Niektoré zvyky nesiahajú do ďalekej minulosti, iné zas majú korene už v dobách pred našim letopočtom. Platí to najmä pre tie, ktoré sa spájajú s náboženstvom.

Veľký týždeň sa zvykne nazývať aj pašiový týždeň. V tejto súvislosti treba spomenúť židovský sviatok Pascha, čo je slovo odvodené z hebrejčiny a znamená „obchádzať,“ prípadne „vyhnúť sa.“ V tento sviatok si židia pripomínajú, ako Boh v roku 1513 pred našim letopočtom oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. Izraeliti sa vtedy mali vyhnúť desiatej rane- smrti prvorodených.

Pre kresťanov ide o najdôležitejšie sviatky v celom roku. Pripomínajú si obetu Ježiša, ktorý bol zajatý, mučený, ukrižovaný a pochovaný. Na tretí deň vstal z mŕtvych a neskôr vystúpil na nebesia.

1 Freepik.com.jpg Zdroj: Freepik.com

ZELENÝ ŠTVRTOK

Zelený štvrtok dostal svoje pomenovanie podľa Getsemanskej záhrady, v ktorej bol Ježiš zatknutý. Na znak smútku sa namiesto zvonov v kostoloch až do soboty používajú drevené rapkáče. Toto obdobie však symbolizovalo aj začiatok jari, príroda ožívala a zlé sily strácali svoju moc. Naši predkovia si zvykli privstať a ešte pred východom slnka sa umývali v potoku, v studenej tečúcej vode. Asi nikoho neprekvapí, že tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. Česanie pod vŕbou je už menej známym zvykom. Dievčatá si tak zaisťovali krásu a dlhé vlasy. Jar so sebou prinášala aj zvyky súvisiace s dobytkom. Ten sa mal po dlhej zime vyháňať na pašu, skôr však gazda každý kus pohladkal vajíčkom. Robil to tak preto, aby bol aj dobytok práve tak guľatý, ako vajíčko.

Nebolo nezvyčajné nájsť nad maštaľnými dverami kríž vyznačený kolomažou. Práve tieto kríže a hlasný zvuk drevených rapkáčov mali vystrašiť každú strigu, ktorá by si čo len pomyslela na urieknutie dobytka. Zelený štvrtok nič neuľahčil gazdinám v domácnosti, ktoré museli nielen upratať celý dom, ale patrilo sa im vápnom vymazať špárovanie či podmurovky. Starosti s varením ich našťastie obišli, v tento deň sa zvykli jedávať najmä pokrmy zo zelených listov.

2 Facebook Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

VEĽKÝ PIATOK

Katolícka cirkev si v tento deň pripomína umučenie a smrť Ježiša Krista. Pre veriacich je teda Veľký piatok dňom pôstu a pokánia. Ak sa zúčastníte svätej omše, budete mať možnosť vypočuť si pašie. Naši predkovia sa ráno zvykli umývať v studni, za účelom zdravia pokožky. Chceli sa tak vyhnúť všemožným kožným ochoreniam a vredom, či lišajom. Voda však mala aj iné využitie, gazdovia ňou kropili domy aj hospodárstva.

Mladí muži sa už pripravovali na Veľkonočný pondelok, z topoľových púčikov varili voňavky. Ani dievčatá nezaostávali a začínali maľovať kraslice. Za zmienku stojí aj starý zvyk gazdov, hodiť kravám pod chvost trocha snehu. Malo im to zabrániť pred možným splašením sa, alebo útekom.

3 Facebook Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

BIELA SOBOTA

V tento deň kresťania kľačia pri Kristovom hrobe. Modlia sa, rozjímajú o jeho utrpení a čakajú na zmŕtvychvstanie. Pre našich predkov bola Biela sobota dôležitým dňom. Gazdinky začínali pripravovať jedlo na celé sviatky, čo nebola vôbec jednoduchá práca. Vypekali sa koláče, ale aj baranina, či kozľacina. Nebolo domu, v ktorom by sa v tento deň nevarili vajíčka. Tento zvyk mal zaistiť plodnosť a hojnosť. Jedenie vajíčok malo však aj iný benefit, ochranu pred strigami a zlými duchmi.

4 Facebook Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

V tento deň si kresťania pripomínajú slávnosť zmŕtvychvstania Pána. Jedná sa o dôležitú symboliku, víťazstva dobrého nad zlým, života nad smrťou... Sväté omše sú slávnostné a naši predkovia si do kostolov zvykli nosiť aj veľkonočné pokrmy. Šlo nielen o koláče, ale aj o mäso, šunku, tvaroh či akékoľvek ďalšie jedlá. Kňaz po bohoslužbe všetko posvätil a domáci ich následne doma slávnostne konzumovali. Za zmienku stojí aj cesta z kostola, mala byť rýchla a svižná. Predpovedala totiž, aká šikovná bude daná osoba pri prácach na poli.

5 Facebook Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

VEĽKONOČNÝ PONDELOK

Veľkonočný pondelok si aj dnes zachoval podobný charakter, aký mal v minulosti. Šibačka vlastnoručne pletenými korbáčmi neobišla žiadnu dievčinu. Oblievanie vodou predsa len vyzeralo trochu inak. Keďže v minulosti mládenci poctivo obchodili všetky domy v dedine, nemali so sebou dostatočné množstvo vody. Dievčatá tak častejšie končili v dedinskom potoku. Mládenci boli za svoje skutky obdarení kraslicami, ale aj pohostení šunkou, koláčmi i páleným.

Veľkonočný pondelok mal však aj svoju odvrátenú stranu. Na začiatku treba povedať, že väčšina mladých šuhajov i dievčat si tieto zvyky užívala a tešila sa na ne. Dôležité je však podotknúť aj to, že dievčatá boli niekoľkokrát vykúpané v potoku, bez šance prezliecť a zohriať sa medzitým. Počasie zvyklo byť ešte chladné a mládenci, často posilnení alkoholom, mali s premrznutými dievčatami len málo súcitu. Nebolo nezvyčajné, že dievčatá po tomto dni ostali prechladnuté. Vo vážnejších prípadoch však mohol nastať zápal pľúc. Ten, vzhľadom na možnosti vtedajšej medicíny, býval život ohrozujúcim verdiktom.

6 Facebook Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Aj keď si tieto sviatky zachovali mnohé tradície, je len na nás, ktoré sa rozhodneme zaradiť do svojich životov, a ktoré necháme stať sa spomienkou na svoju dobu. Redakcia SP21 praje svojim čitateľom príjemné prežitie veľkonočných sviatkov!

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Rok vo zvykoch nášho ľudu (Emília Horváthová)


Súvisiaci článok
SLOVENSKÉ ZVYKY A TRADÍCIE: Popolcová streda - Dievčiny mali byť vydaté a gazdinky vyberali druhé riady!
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť