Pýcha Zvolenskej kotliny leží na sútoku riek Hron a Bystrica. Obklopujú ju Kremnické vrchy, Starohorské vrchy a Poľana. Pohľadné nie je iba okolie mesta, veď Banská Bystrica bola ako jedno z prvých miest deklarovaná za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Zaslúžili sa o to mnohé pamätihodnosti na území mesta, medzi nimi aj vzácny mestský hrad Barbakán. Pôvodný hrad vznikol na návrší, na križovatke dôležitých obchodných ciest. Po mnohé roky slúžil hrad nielen ako sídlo vysokých úradníkov, ale aj ako pokladnica mesta- boli tu uložené tie najcennejšie predmety.

Zdroj: Facebook/ Mesto Banská Bystrica

Areál Barbakánu bol pôvodne prístupný prostredníctvom Petermanovej veže, v ktorej prebýval hradný pán. Veža však nebola iba jeho sídlom, nachádzala sa v nej napríklad aj väznica. Keď v roku 1500 rozsiahly požiar zničil veľkú časť hradu, pristavali k veži opevnený vstup, Barbakán, a pôvodný vstup bol zamurovaný.

„Mestský hrad bol opevnený vysokými kamennými múrmi, do ktorých boli včlenené štyri kruhové bašty. V súčasnosti časť hradieb mestského opevnenia a jedna bašta už neexistuje. Najdôležitejšou častou mestského opevnenia sa stal barbakán, ktorý bol dokončený v roku 1512. V barbakáne bola vybudovaná vstupná brána do hradu cez dva portály, ku ktorej viedol padací most ponad štvormetrovú vodnú priekopu. Vstup tvorili dva samostatné portály – menší portál slúžil peším, väčší povozom. Nad oboma portálmi v strede možno aj dnes vidieť otvory, cez ktoré obrancovia hradu liali smolu na nepriateľa,“ uvádza stránka Turistického informačného centra mesta Banská Bystrica.

Zdroj: Visitbanskabystrica.sk

Otázky o stave, chode a aktualitách Barbakánu pre redakciu SP21 zodpovedala Marta Mlíchová z Turistického informačného centra Banská Bystrica.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Mesto Banská Bystrica nemá typický hrad, ale Barbakán – opevnený vstup do mestských hradieb, ktorý sa nachádza v centre mesta, pár metrov nad Námestím SNP. Budova Barbakánu je majetkom mesta. Na prízemí má v prenájme prevádzku reštaurácia Bystrická klubovňa. Na prvom poschodí sa nachádza THURZO – FUGGER zážitková expozícia (TFZE), ktorú prevádzkuje Mesto Banská Bystrica cez Turistické informačné centrum ako ukážku baníckej histórie mesta a okolia. Reštaurácia má vlastný personál aj aktivity bežné pre jej chod. TFZE prevádzkuje Turistické informačné centrum svojimi pracovníčkami, ktoré sa v expozícii striedajú. Otvorené je denne a návštevníkom sa venujú vždy dve pracovníčky.

THURZO – FUGGER zážitková expozícia je otvorená pre verejnosť necelé dva roky, od 16. marca 2022, a za ten čas ju navštívilo vyše 12 000 návštevníkov. Často využívajú expozíciu rôzne základné školy v rámci vyučovania o svojom meste, alebo regióne, ale aj stredné odborné školy, zamerané na IT technológie a spracovanie grafiky, zdravotníctvo, ekonomiku a obchod, a vysoké školy s odbormi geológie, histórie a podobne. Všetci si tu nájdu veľké množstvo informácií vo svojom odbore. Veľký záujem je aj zo strany rôznych klubov dôchodcov, či záujmových skupín a to nie len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, keďže informácie sú aj v anglickom a nemeckom jazyku.

Zdroj: Visitbanskabystrica.sk

Aká je vízia hradu do budúcna?

• Súčasťou Barbakánu z prelomu 15. a 16. storočia, dostavaný bol v roku 1512, je aj Petermannova veža s troma vzácnymi zvonmi, ktorú mesto plánuje rekonštruovať a sprístupniť návštevníkom. Nachádza sa tu najväčší zvon na Slovenku – Generál, ktorý váži šesť ton. V súčasnosti je na rekonštrukciu pripravený ideový zámer.

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• THURZO – FUGGER zážitková expozícia nie je typické múzeum, ale banícku históriu mesta a okolia predstavuje modernými technológiami ako sú 3D vizualizácie, 360° projekcie, „živé“ obrazy, dotykové obrazovky, augmentovaná realita, rozpohybované staré grafiky a pod. Toto všetko návštevníkov prekvapuje, pretože takáto prezentácia dejín je na Slovensku jedinečná. Zároveň ich zaujímajú informácie o histórii baníctva v meste a okolí, ktoré bolo veľmi bohaté a malo svetový význam o čom obyvatelia a návštevníci vedia len veľmi málo. Niektorí vôbec ani netušia, aký veľký význam malo mesto a jeho obyvatelia pre dejiny sveta, najmä v 15. a 16. storočí.

Zdroj: Visitbanskabystrica.sk

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

V priebehu roka sa v expozícii, okrem bežných prehliadok, budú konať rôzne akcie, napríklad:

• Prezentácia renesančného odievania a hudby na rodine Jána Thurza
• Prezentácie života a práce rôznych remesiel spojených s baníctvom (baník, mineralóg, špaňodolinská čipkárka, drotár, a pod.) s možnosťou tvorivých dielní pre návštevníkov (v priebehu roka)
• Sprístupnenie večernej atmosféry expozície počas Noci múzeí a galérií (máj)
• Prezentácia expozície špeciálnym programom napr. počas Radvanského jarmoku

Zdroj: Visitbanskabystrica.sk

Povesť

Banská Bystrica je tajomné mesto, opradené príbehmi a legendami. Jedna povesť hovorí, že tu kedysi žil vychýrený majster tkáč, ale taký, že mu hádam v celom svete páru nebolo. Zdalo sa, že jeho krosná tkajú samé, tak od ruky mu remeslo išlo. Keďže bol výnimočne šikovný, neostal nepovšimnutý. Všetci páni zblízka aj zďaleka len u neho plátno objednávali a tak, vďaka poctivej robote, žil tkáč aj jeho žena v hojnosti a prebytku. Jedného dňa prišla objednávka z cisárskeho dvora, sama cisárovná si objednala plátno, aké nemá nijaká kráľovná na svete. Sluhovia tkáčovi nechali aj kopu peňazí do zálohy. A tu sa začali ozývať majstrovi kamaráti. Vysmievali ho, že prečo on tak ťažko dňom i nocou pracuje, prečo nenajme tovarišov. Opisovali majstrov z Viedne a Budína, kdeže by si tí špinili ruky robotou, radšej si užívajú a nesedia za krosnami.

I keď sa to tkáčovi veľmi nevidelo, naliehala na neho aj žena. Tak teda najal tovarišov i dozorcov a on sám začal po hostincoch chodiť. Dozorcovia v jeho dielni však neboli poctiví, hľadeli len kde by si mohli čosi ukradnúť pre seba. A tak sa stalo že majster majetok minul, ba i dlhy narobil. Keď nemal čím platiť aj pracovníci z jeho dielne poutekali. A tu len prišli na kontrolu z cisárskeho dvora. Neboli spokojní, žiadali nápravu, alebo vrátenie zálohy aj s úrokmi. A tu už bol majster zúfalý, robota mu nešla od ruky lebo si odvykol, kamaráti pred ním zatvárali dvere. Z veľkej bezradnosti oslovil cigánku- vychýrenú vešticu. Tá mu nakázala z hrobu lebku vykopať a do kostola na Štedrý večer priniesť, vraj sa mu ukáže cesta k peniazom, ktoré by mohol vyhrať. Zúfalý tkáč všetko zabezpečil. Keď na Štedrý večer chcel v kostole aj s lebkou k oltáru prejsť, len sa mu to nedarilo. V ceste mu stáli cudzinci a nielen tak hocijakí, ale rohatí.

Tkáč omdlel strachom a príbeh o jeho zúfalstve sa doniesol až k cisárovnej. Tá sa ho rozhodla netrápiť a zavolala ho na cisársky dvor, svoj dlh splácal poctivou prácou. Tkáč sa znovu stal vychýreným majstrom svojho remesla, a veruže ho už z ruky nepustil, ani pre ženu, ani pre kamarátov.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Povesti o slovenských hradoch 1 (Ján Domasta), Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), www.visitbanskabystrica.sk.