Peter Jaroš vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave odbor Slovenčina a Ruština. Pracoval ako redaktor v literárnych a kultúrnych časopisoch. Neskôr v slovenskom rozhlase, až v roku 1972 prešiel do televízie, kde pôsobil najskôr ako scenárista, a neskôr ako ústrednýh dramaturg filmovej tvorby.

Po revolúcii bol krátko poslancom NR SR. Pracoval ako riaditeľ producentskej spoločnosti, v literárnom cente a ako spolumajiteľ súkromnej filmovej a televíznej spoločnosti Trigonproduction.

Stále sa venuje literárnej činnosti. Žije v Bratislave.

Dielo

„Vo svojich dielach sa sústreďuje najmä na bežný život, jeho drobné detaily a fakty, cez ktoré prechádza ku vzťahom (láska, priateľstvo), no tiež k otázkam a problémom života a smrti,“ uvádza portál wikipedia.

Peter Jaroš, pri príležitosti 85. narodenín, poskytol rozhovor pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky.

V ňom román Tisícročná včela zhodnotil ako svoj najvýznamnejší.

„Nad týmto dielom som veľmi dlho pracoval, ako spomínate takmer desať rokov. Nahromadil som množstvo materiálu, mnohé veci sú autentické - urobil som si veľmi veľa poznámok o rôznych udalostiach týkajúcich sa Hýb, ale vlastne spätých nielen s rodnou obcou, ale tiež s existenciou Slovákov v Rakúsko-Uhorsku. Tie včely, spolupracujúce v úli, sú ako Hybania, ako Slováci - sú symbolom, ukazujúcim ako sa dá vďaka súdržnosti a pracovitosti v najťažších obdobiach prežiť. Istým spôsobom Tisícročná včela, to bola snaha udržať sa pri živote, byť kultúrnym a napriek všetkému zachovať si jazyk a kultúru, čo sa nám Slovákom nakoniec aj podarilo. Som rád, že som napísal Tisícročnú včelu, lebo je to aj hold mojim rodákom,“ povedal.

Rovnako nemohol obísť ani zbojníka Pacha.

„V Hybiach je veľa vtipkárov, ktorí si humorom pomáhali prekonávať životné peripetie, životné úskalia. Keď som pôsobil na Kolibe, pracovalo tam veľa kamarátov z Terchovej a keď sme si vypili, tak nám - Liptákom nadávali, že sme im v Liptovskom Mikuláši popravili Jánošíka. No, a keďže my sme zbojníka na Liptove, ani v Hybiach nemali, povedal som im, že si nejakého vymyslím. Tak sa zrodil Pacho, hybský zbojník. Pre mojich rodákov to bolo také zadosťučinenie.“

Po opakujúcich sa vážnych zdravotných problémoch a problémoch s kolenami zostal Peter Jaroš pripútaný k invalidnému vozíku.

„Bez pomoci manželky by som to asi nezvládal... Ale, ako mi hovorí žena, spisovateľ potrebuje, aby mu išla hlava a nie nohy. Bez nohy sa dá, bez hlavy by to bolo ťažšie - a hlava mi zatiaľ ide. Cítim sa byť oveľa zdravší ako, keď som mal 80 rokov a teraz v 85-ke sa bojím, že sa dožijem aj stovky,“ zhodnotil spisovateľ so sebe vlastným humorom, ako sa s touto životnou situáciu dokázal vyrovnať.

S manželkou Zuzanou sú svoji už takmer 45 rokov.

„Bol to jedinečný a krásny život. Je to vynikajúca žena, ktorá mi vždy vedela poradiť - usmerniť a ja som na jej rady dal, čo možno niektorí chlapi neznášajú,“ vyznal sa na záver rozhovoru spisovateľ Peter Jaroš.

Za svoje dielo získal Peter Jaroš v roku 2000 štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy a v roku 2014 Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.

Gratulujeme z významného životnému jubileu a želáme ešte veľa rokov tvorivej energie a zdravia!