Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Bol rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ, charitatívny pracovník, zakladateľ resocializačného centra Resoty. Tento vzácny človek nás navždy opustil 7. januára 2016 v Bratislave.

Anton Srholec študoval na gymnáziu. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Komunisti ich však v roku 1951 rozpustili a tak maturoval v roku 1951 ako civilná osoba.

Teológiu v ČSSR študovať nemohol a tak sa pokúsil, s ďalšími adeptami, emigrovať. Z dôvodu rozvodnenej rieky Morava sa im to nepodarilo. Odsúdili ho na 12 rokov vo väzení. Odpykal si z toho 10 rokov, keď pracoval v uránových baniach v Jáchymove. Prepustili ho s posudkom: Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.

Desať ďalších rokov tak pracoval ako robotník v továrňach. Neprijali ho ani len za skladníka. Stále však študoval. Najmä teológiu a jazyky. Do seminára ho však neprijali.

Počas uvoľnenia v období Pražskej jari dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na rok, aby mohol dokonči teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.

Anton Srholec sa vrátil do vlasti, lebo bol presvedčený, že tu bude užitočnejší pre cirkev, aj národ.

Hoci bol kňaz, samozrejme, nemohol pôsobil v duchovnej službe. Zamestnal sa ako kostolník v Bratislave v Blumentálskom kostole. Kňaz mu však vybavil že môže aj vypomáhať i v kňažských prácach.

ŠTB však nestrpela, aby ovplyvňoval bratislavskú mládež, a tak putoval za správcu farnosti do Perneka. Tam ho neznámy muži prepadli a zbili.

Odtiaľ ho preložili do Veľkého Zálužia a Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu odobrali súhlas s prácou v duchovnej správe a stal sa opäť robotníkom.

V roku 1989 odišiel do dôchodku.

Pôsobil však v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín a tiež bol členom rady Konta nádeje.

Od roku 1992 sa venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, za ktorý vzal na seba zodpovednosť. V domove zvanom RESOTY je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. K Srholcovi sa hlásili i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti, v cirkvi, alebo inakšie postihnutí občania.

Za svoj život dostal množstvo ocenení. Prezident Rudolf Schuster mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, získal Krištáľové krídlo, aj ocenenie Biela vrana.

Anton Srholec zomrel vo veku 86 rokov v Bratislave. Pochovaný je v Skalici.

Viac o živote a práci Antona Srholca si prečítate TU.