Uviedol to Inštitút sociálno-ekonomických rizík (IVRA), ktorý očakáva dodatočné náklady Únie na energie vo výške 120 miliárd eur v najbližších rokoch.

"To nielen výrazne zníži konkurencieschopnosť, ale doplatia na to najmä menšie krajiny ako Slovensko, ktoré budú postihnuté ekonomicky a hospodársky násobne viac ako väčšie štáty. Slovensko stratí približne pol miliardy eur iba na tranzitných poplatkoch, Ukrajina takmer miliardu eur a Rusko približne 2,5 miliardy eur," vyčíslil inštitút.

Vyjednávaciu pozíciu Slovenska by podľa IVRA mohlo posilniť recipročné zastavenie dodávok elektrickej energie na Ukrajinu. Inštitút však zdôraznil, že takýto krok by mohol zároveň zvýšiť bezpečnostné riziká SR v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine. Čistý vývoz elektriny zo Slovenska na Ukrajinu mal v prvých troch štvrťrokoch tohto roka dosiahnuť 1,9 terawatthodiny, čo by malo predstavovať takmer päťnásobný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Podľa dostupných informácií Slovenská republika z týchto dodávok elektrickej energie neprofituje, doplnil inštitút.

Ten rozhodnutie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského kritizuje a myslí si, že takýto krok vyvoláva napätie v oblasti energetických dodávok a ohrozuje tak ekonomickú, hospodársku a bezpečnostnú stabilitu všetkých členských krajín Európskej únie.

"Slovensko poskytuje Ukrajine nielen dodávky elektrickej energie, ale aj významnú pomoc v rôznych iných oblastiach. Naša podpora zahŕňa technickú pomoc, napríklad prostredníctvom havarijných dodávok elektriny či príspevkov na obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry vrátane nákupu generátorov, transformátorov a ďalších zariadení. Významná pomoc sa realizuje aj na Slovensku. Ukrajincom poskytujeme širokú podporu v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva a vzdelávania," povedal IVRA, podľa ktorého týmto Slovensko jasne dokazuje, že podpora Ukrajine je dostatočne rozsiahla a komplexná.