„Európa je zaplavená lacným tovarom z východu. Rýchlo rastú osobné náklady a ceny energií sú nevypočítateľné,“ oboznámil Marián Vidoman, generálny riaditeľ spoločnosti.Hromadné prepúšťanie sa týka závodov v Púchove aj v Námestove. Väčšina zo zamestnancov vo firme skončí 28. februára.

Dana Galvánková pracovala v závode 35 rokov. „Začínala som tu ešte ako učnica. Je mi to veľmi ľúto, pretože sa mi tu pracovalo dobre. Práca bola môj koníček. Zatiaľ nemám nič, ale chcela by som sa zamestnať v tom, v čom som sa vyučila, “ poznamenala krajčírka.

Ďalšia zamestnankyňa Anna, ktorá v Makyte pracovala 45 rokov, po prepustení odíde do dôchodku. „Je to smutné, že naše fabriky končia. Bola som naučená, že keď som si niečo ušila, nosila som to dlhé roky, a nie, aby som to po jednom raze vyhodila, alebo opravovala, “ skonštatovala.

Zdroj: Stanislava Heššová

Dopyt je nízky

Podľa Vidomana je v celej Európe evidentný silný pokles objednávok luxusného tovaru. „Európa je príliš otvorená. Obchodné domy sú plné tovaru, ktorý nevonia z pohľadu kvality a nie je vyrábaný ekologicky. To sa nedá zvrátiť, Slovensko je príliš malá krajina, aby zmenila celoeurópsky trend.“

Makyta vyrába oblečenie aj pod vlastnou značkou, avšak ide len o malý zlomok celkovej výroby. „Takmer všetok tovar šijeme pre renomované svetové firmy, ktoré už nemajú zákazky. Predaj luxusného tovaru radikálne klesol. My už sme takí drahí, že na Slovensku nemôžeme dodávať,“ priznal sa Vidoman s tým, že za koniec závodu môže aj lacný tovar z Číny. Zlomový okamih pocítili približne pred rokom, keď odevná firma postupne prichádzala o partnerov na európskom trhu.

Obľúbená medzi zákazníkmi aj zamestnancami

Viacero ľudí správa zarmútila a začali na sociálnej sieti spomínať ako závod fungoval a prečo bol podľa nich výnimočný. „Pracovala som v obchode s odevmi a z Makyty to bola vždy kvalita,” priznáva Monika. Iní zase ocenili pracovné možnosti, ktoré firma do regiónu priniesla.

Bývalí, ale aj zúčastní zamestnanci spomínajú rovnako na dobrý kolektív, ktorý bol podľa nich na takmer každom oddelení. „Pracovala som tam 18 rokov a z 25 dielní je tam dnes asi 5, škoda. Rada na tie roky spomínam, boli sme perfektný kolektív,“ napísala Ľubica.