S napätím sledujeme neúnavnú prácu záchranárskych zložiek aj obetavých dobrovoľníkov, ktorí sa zapájajú do záchranných operácií. Títo dobrovoľníci mohli pokojne sledovať správy o povodniach z bezpečia svojich nezaplavených domovov a s nedôverou krútiť hlavou nad tým, ako je možné, že v Bratislavskom kraji bojujú so záplavami, keď v ich časti krajiny svieti slnko. Niektorí by možno povodniam ani nevenovali z tohto dôvodu pozornosť. Aj toto sú príbehy posledných dní, kedy aj prírodná katastrofa dokáže Slovensko rozdeliť, namiesto toho, aby ho spojila.
Máte už prehľad o tom, koľko hodín strávili vaši dobrovoľníci v teréne?
- Predbežný počet hodín strávených v teréne sa pohybuje okolo čísla 950.
Kto všetko sa zapája ako dobrovoľník v rámci Dobrovoľnej civilnej ochrany?
- Primárne zapájame vlastných dobrovoľníkov, ide o bežných ľudí, vykonávajúcich rôzne povolania od zdravotníkov, hasičov, príslušníkov Policajného zboru, či bežnejšie, ako sú zamestnanci v rôznych výrobných firmách. Súčasne v rámci vykonávania činností zapájame aj dobrovoľníkov z iných organizácií, s ktorými dlhodobo spolupracujeme.
Mohli by ste nám priblížiť, ako presne funguje Dobrovoľná civilná ochrana počas povodní a aká bola, resp. stále je, vaša úloha v týchto náročných situáciách?
- Dobrovoľná civilná ochrana fungovala a funguje aktuálne v úzkej súčinnosti s operačným strediskom HaZZ, ktoré má o situácii komplexný prehľad a posiela sily a prostriedky tam, kde sú aktuálne najviac treba. Preto aj naše jednotky postupne vykonávali úlohy, ktoré nám zverilo operačné stredisko. Najčastejšie išlo o pomoc pri plnení vriec pieskom, osvetľovanie priestorov počas nočných hodín, odčerpávanie vody zo zatopených priestorov, ale hlavne vytváranie zázemia, kde si mohli zasahujúci oddýchnuť, dať kávu, čaj, alebo niečo pod zub. Dnes - v stredu v doobedných hodinách sme všetky jednotky stiahli, aby si mohli oddýchnuť, nakoľko sme mali dobrovoľníkov, čo aj štyri dni neboli doma. Od nedele mali naši členovia prvý deň pokoja, kedy si mohli oddýchnuť, včera - štvrtok a dnes ráno znova vyrazili do terénu. Tento krát sme išli pomáhať do Bratislavskej ZOO, kde sa vykonávalo pílenie popadaných stromov a likvidácia následkov povodňovej situácie. Súčasne druhá skupina zabezpečovala dodávanie pohonných hmôt a potravín hasičom v Devíne.
Stretli ste sa už s prípadmi, keď boli vaši dobrovoľníci priamo ohrození na živote?
- Každá činnosť v teréne so sebou prináša riziko minimálne zranenia, počas pomoci v Českej republike, kde sme riešili odstraňovanie následkov tornáda sme postupovali maximálne opatrne, avšak bezprostredné ohrozenie na živote mali naši dobrovoľníci počas týchto povodní, kedy jedno vozidlo strhlo s cesty a reálne hrozilo, že sa posádka utopí, pričom v posledných sekundách pred prevrátením vozidla sa podarilo vozidlo zaistiť a vytiahnuť. Počas aktuálnej situácie ale stále hrozí určité riziko ohrozenia života a zdravia. Zasahovanie v priestore, ktorý je zatopený, alebo mu zatopenie hrozí so sebou prináša množstvo rizík, ktoré priamo ohrozujú život a zdravie.
Dobrovoľníci priamo spolupracujú napríklad s hasičmi. Ako vyzerá spolupráca s obyvateľmi postihnutých oblastí?
- Áno, Dobrovoľná civilná ochrana počas aktuálnej situácie je koordinovaná operačným strediskom a veliteľmi zásahu na mieste tak, aby boli naše možnosti maximálne využité. Spolupráca s miestnymi obyvateľmi je spravidla dobrá, nakoľko my prichádzame im pomôcť chrániť ich majetky. Spravidla ponúkajú k dispozícii vlastné sociálne zariadenia pre ľudí v teréne, prístrešie na oddych, či teplý nápoj počas fyzicky náročných činností.
Zdroj: Dobrovoľná civilná ochrana
Čo by sa podľa vás dalo zlepšiť v celkovom fungovaní pri zvládaní prírodných katastrof, ako sú povodne?
- Ťažko sa hodnotí, čo by sa dalo zlepšiť, nakoľko takáto situácia sa objavuje len raz za dlhý čas a aj pri najlepšej pripravenosti sa ukáže, že príroda vie túto pripravenosť kvalitne preskúšať. Môžem sa k tejto otázke vyjadriť asi len z pohľadu zástupcu Dobrovoľnej civilnej ochrany. Dlhodobo riešime problém, že naši dobrovoľníci majú obmedzenú až žiadnu podporu zo strany štátu, veríme, že ak by sa toto zmenilo výrazne by to dokázalo posilniť personálne a materiálne možnosti počas takýchto mimoriadnych situácii.
V podstate ste sa dostali všade, kam sa dalo dostať s vašimi vozidlami. Na základe skúseností z posledných dní sa však usilujete o získanie financií na zakúpenie člnov. Na aký účel by tieto člny slúžili?
- Čo sa týka nášho vozového parku, ten by tiež potreboval výrazne zlepšiť, nakoľko primárne sa využívajú súkromné vozidlá dobrovoľníkov. Člny by sme potrebovali zakúpiť na nasadenie do priestorov, kde sa vozidlami dostať nedá, napríklad pri evakuácii obyvateľov zo zatopených oblastí, alebo monitorovanie priestoru z vodného toku. Člny majú multifunkčné využitie aj v čase mimo povodní, kedy vieme vďaka člnom efektívnejšie prehľadávať oblasti napríklad pri pátraní po nezvestných osobách či pri iných činnostiach, ktoré majú za účel chrániť život, zdravie, alebo majetok.
Spomínali ste vašu pomoc v Českej republike. Znamená to, že napriek tomu, že váš tím dobrovoľníkov pochádza primárne z Bratislavy, ste schopní pomáhať aj mimo Bratislavského kraja? Sídlite aj v iných krajoch Slovenskej republiky?
- Áno pôsobíme vo viacero krajoch v rámci územia SR, už teda spomínaný Bratislavský, ďalej Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky a Košický. Ak by sa našli záujemcovia, ktorí by sa k nám chceli pridať v rámci územia kde pôsobíme je to pomerne jednoduché. Stačí napísať na info@dcosr.sk, alebo nás nájsť na sociálnych sieťach a kontaktovať nás prostredníctvom sociálnych sietí. Avšak záujemca musí spĺňať všeobecné podmienky a to vek, ideálne 18 rokov, byť zdravotne v poriadku a vykonať osobné stretnutie s naším zástupcom. Následne sa k nám môže záujemca pridať ak splní všetky podmienky a prejde pohovorom.
Zdroj: Dobrovoľná civilná ochrana
Aké sú plány Dobrovoľnej civilnej ochrany do budúcnosti? Vidíte potenciál pre rozvoj dobrovoľníctva aj medzi mladými ľuďmi, alebo je to zatiaľ doména skôr staršej generácie?
- Do budúcna by sme chceli postupne rozširovať svoju pôsobnosť do ďalších okresov, rozšíriť svoje počty tak, aby sme boli v lepšom počte dokázali ísť do terénu. Ďalej by sme chceli začať postupne vytvárať školiace strediská v rámci krajov našej pôsobnosti a nastaviť štandard vzdelávania dobrovoľníkov civilnej ochrany všeobecne. Popri tom by sme chceli začať zastrešovať ďalšie dobrovoľnícke organizácie tak, aby tento štandard mohli získať pre svojich dobrovoľníkov. Určite pôsobenie u nás nie je doména staršej generácie, aktuálne máme členo od 18 po 60 rokov, ak sa človek cíti a je ochotný pomôcť vždy sa niečo nájde v čom daná osoba dokáže byť dobrá a pomôcť tak tímu. Veľmi ma teší, že naši dobrovoľníci začínajú so sebou brať svoje deti a tým sa začína tvoriť druhá generácia dobrovoľníkov v rámci Dobrovoľnej civilnej ochrany.
Spomínate si, čo bolo vaším impulzom pri zakladaní Dobrovoľnej civilnej ochrany? Zmenilo sa odvtedy niečo vo vašom osobnom pohľade na dobrovoľníctvo, alebo vás pôvodná myšlienka pomáhať stále rovnako motivuje?
- Pôvodne, keď sme ako skupina desiatich chalanov zakladali toto združenie sme netušili, do akých rozmerov sa Dobrovoľná civilná ochrana dostane. Pôvodne malá skupina dobrovoľníkov sa behom 6 rokov rozrástla na približne 180 členov po celom Slovensku, pričom tento počet neustále rastie. Z pôvodného nápadu skupiny ľudí pomáhať, sa postupom času stala obrovská organizácia, ktorá za tento rok má viac ako 480 činností v teréne a odpracovaných skoro 30 000 hodín, pričom pominulé roky boli rovnako náročné. Dlhodobo sa snažíme vzdelávať mladú generáciu, aby sme mohli medzi ľuďmi šíriť to, že pomáhať si navzájom je niečo normálne a prirodzené. Aj keď sa môže zdať, že najhoršie obdobie povodní máme za sebou, v skutočnosti nás čaká čas, keď budú občania zaplavených oblastí Slovenska dlhodobo potrebovať pomoc. A to aj pomoc dobrovoľníkov. Hoci mnohí z nás nemôžu prispieť priamo v teréne, vieme pomôcť aspoň symbolicky – napríklad podporou Dobrovoľnej civilnej ochrany cez platformu Donio.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť