Ako píše samotná Marika na svojej internetovej stránke, narodila sa v Turanoch nad Ondavou, v malej dedinke v okrese Stropkov.

„Vyrastala som v robotníckej rodine ako jedno z piatich detí, mám troch bratov a jednu sestru. Otec hral na husliach a na klavíri a krásne spieval. Možno po ňom som zdedila spevácky talent. Aj ja som si pobrnkávala na klavíri. Na ľudovej škole umenia som sa na ňom naučila hrať,“ dopĺňa Marika.

Je nepredstaviteľné, že Mariku Gombitovú neprijali na konzervatórium, a tak vyštudovala strojnícku priemyslovku.

Janko Lehotský ju počul spievať a ponúkol jej miesto v Moduse. Ona súhlasila.

„Mal som také avízo, že v Košiciach je jedna taká kapela, ktorá sa volá Profily a je tam veľmi šikovné dievča. Hneď na druhý deň som sa išiel pozrieť s Mariánom Bednárom na Mariku, ktorá spievala na plese, svojim spôsobom tam prekonávala určité výšky hlasové a si hovorím - tak toto je výborné,“ takto si na to na Marikinej stránke spomína Lehotský.

Rok 1977 priniesol skupine víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň Úsmev. V ďalšom ročníku (1978) súťažila Marika s piesňou Pavla Hammela Študentská láska a vyspievala zlato v domácej aj v medzinárodnej časti festivalu. Okrem trvalej spolupráce s textárom a básnikom Kamilom Peterajom spievala napr. aj skladby Mariána Vargu a Borisa Filana.

„Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Bola som šťastná, bezstarostná. Janko, Kamil, Miro Žbirka a trošku aj ja sme spontánne objavili niečo ako piesňový poklad. Vládli dobré vzťahy. Preskakovali sme niektoré nebezpečenstvá ako malé deti, ktoré ich ešte nepoznajú a neberú ich vážne. Veľmi veľa nám pomohli takí ľudia ako Paľo Hammel a Marián Varga. Poskytli nám nenávratnú pôžičku svojej autority a tiež sme spolu urobili pár pekných pesničiek. Paľo mi napísal napríklad Študentskú lásku,“ spomína Marika.

Úspešný bol aj kultový muzikál Deža Ursínyho Neberte nám princeznú, kde po boku Mira Žbirku a Marie Rottrovej stvárnila hlavnú postavu Katky.

Lenže život sa neskladá iba z víťazstiev. 30. novembra 1980, pri návrate z koncertu v Brne, následkom dopravnej nehody ochrnula od siedmeho stavca dolu. Pol roka po nehode vystúpila ako hosť na Bratislavskej lýre 1981 s piesňami Prstienky z trávy a Tajomstvo hier a vybojovala tak jedno z najväčších víťazstiev. Hneď na druhý deň po Lýre naspievala dve pesničky na platňu Modusu 99 zápaliek.

Nasledovalo dlhodobé liečenie, zároveň však pokračovala v nahrávaní albumov. K dvom predošlým, Dievča do dažďa (1979) a Môj malý príbeh (1981), pribudol Slnečný kalendár (1982).

„Deliace čiary boli vlastne dve: Bratislavská lýra a Slnečný kalendár. Pomohli mi aj priatelia, vedeli, že raz budem chcieť spievať, že musím. Preto aj naďalej písali pre mňa piesne. Verili mi, aj keď ja som si v tom čase ešte neverila.“

V januári 2024 sa v pražskej O2 aréne konali dva veľkolepé vypredané koncerty. V marci toho istého roku sa stala laureátkou Mimoriadnej ceny Krištáľového krídla za celoživotné dielo.

Vo štvrtok slávi Marika Gombitová 68. narodeniny. Gratulujeme!