Jeseň bola obdobím tajomna. Súmrak zahalil polia i dediny, dievčatá sa začínali stretávať na večerných priadkach a páračkách, ku ktorým neodmysliteľne patrili aj strašidelné povedačky. Okrem toho prichádzali aj najväčšie sviatky zosnulých, ktorým naši predkovia vzdávali patričnú úctu.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Gazdovia, ktorí po náročnom lete už mleli z posledných síl, našli utešenie pri pohľade na zásoby pripravené na zimu. Ostávalo im poďakovať sa za dobrú úrodu a osláviť ju hodami či vinobraním.

Začiatok jesene sa meteorologicky pripisuje prvému septembrovému dňu a svoje miesto má aj v ľudových pranostikách. Príjemné počasie v tento deň malo predpovedať teplo po celú jeseň.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Liptovské múzeum

Koniec leta sa dotkol aj mnohých detí, ktoré leto strávili pomáhaním svojim rodičom pri ťažkej práci na poli. Školský zvonec sa rozozvučal a z pomocníkov sa opäť stali žiaci, ktorí s radosťou i s obavami zasadli do školských lavíc.

Kým deti z bohatších rodín smútili za prázdninovými dobrodružstvami, deti roľníkov si vydýchli, že je letné obdobie práce konečne za nimi. Školstvo prechádzalo počas desaťročí kolosálnymi reformami. Menili sa nielen učebné osnovy, ale najmä dostupnosť vzdelania, ktoré sa postupne stávalo dosiahnuteľné aj pre chudobné deti a dievčatá.

Ilustračné foto. Zdroj: www.neverice.sk

Učitelia predstavovali autoritu nielen medzi deťmi. Radu u nich hľadali aj bežní dedinčania a vo vidieckom prostredí patrili k váženým osobám. Šikovné deti, hoci aj z chudobných rodín, vedeli potiahnuť, kým lajdáci sa len triasli z ich prísneho pohľadu. A neostalo len pri pohľade, fyzické tresty boli v minulosti skôr pravidlom, ako výnimkou.

Žiakov po príchode domov zo školy nezabávali záujmové krúžky, ale ďalšia práca, s ktorou pomáhali svojim rodičom. Kopali sa zemiaky, ktoré sa následne zvážali z poľa a uskladňovali v pivniciach. Do sudov sa chystala kapusta, zbierali sa oriešky, šípky, trnky i gaštany.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

K septembru patrili aj mariánske sviatky, ktoré mali v našej krajine vždy hlboké korene. Každá domácnosť mala aspoň jeden obrázok či sošku Panny Márie a spoločné modlitby boli každodenným chlebom. Vo sviatočné dni sa konali púte a ženy mali zakázané vykonávať určité domáce práce.

Po sviatočných omšiach nasledovala hodová oslava, ktorá okrem vynikajúceho pohostenia zahŕňala aj muziku a tancovačku do neskorej noci. Niet divu, že bola obľúbená najmä u mladých, pretože pre gazdiné znamenala značnú záťaž.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Liptovské múzeum

Keďže hody nebývali všade v rovnakom čase, gazdovia očakávali príchod príbuzenstva, ktoré trebalo pohostiť. Gazdiné preto pred hodami čakalo nielen veľké upratovanie, ale aj vyváranie a vypekanie dobrôt.

Spomenúť treba aj smutné udalosti, aké boli napríklad lapania mládencov, ktoré sa často diali práve v tomto období. V časoch vojnových konfliktov sa bojové oddiely potýkali s nedostatkom vojakov. Našli sa aj mládenci, ktorým sa vojenská uniforma páčila a naverbovať sa dali dobrovoľne. Zvyšný deficit vykrylo lapanie, čo bol v podstate únos mladého muža z poľa či z dediny. Šlo o násilný čin a drsný zásah do života muža, ktorý mohol sám opatrovať chorých rodičov, alebo ho mohla doma čakať hŕba detí, všetko bolo jedno.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Doba našich predkov mala svoje radosti a starosti, ľudia si pomáhali, smiali sa spolu a spolu i plakali. Súdržnosť, ako jasný lúč teplého slnka, svietila jasne v každom období roka. Aj v jeseni.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Kysucké múzeum

Pri písaní tohto článku sme vychádzali z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská), Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke