Nedeľa 23. 06. 2024 08:33:41 | Meniny má Sidónia

OBJAVUJEME KRÁSY SLOVENSKA: Z oddaných bratov sa stali rivali v láske. Aj Považský hrad má svoju originálnu povesť

Ak milujete hradné zrúcaniny, máme pre vás ďalší zaujímavý tip na výlet. Dnes spolu navštívime hrad pri Považskej Bystrici, ktorý je lákadlom hneď po niekoľkých stránkach. Jeho minulosť je dlhá a popretkávaná významnými udalosťami a spätá s rôznymi ľudskými osudmi. Hrad je vo výbornej kondícii, a to vďaka dobrovoľníkom, ktorí tu murujú ostošesť. Za zmienku určite stojí, že v jeho podhradí stoja až dva kaštiele z rôznych stavebných období. A ak ste rodič malých detí, určite oceníte fakt, že k hradu je to od parkoviska naozaj len na skok, ale zároveň zažijete príjemnú prechádzku cez les. No čo viac dodať? Hor sa na hrad!

Michala Stanikova|1. jún 2024|13:00:06

Zdroj: Michala Staníková

Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Hlbocký vodopád - vodopád chránený štyrmi hradmi
Čítajte viac >

Považský hrad nazývaný aj Bystrický alebo hrad Bystrica sa vypína na strmom vápencovom vrchu predhoria Javorníkov (497 m n. m.) nad mestskou časťou Považské Podhradie, asi 3 kilometre severne od Považskej Bystrice. Pomenovanie dostal podľa riečky Bystrička, ktorá dnes nesie názov Domanižanka.

Postavený bol na ochranu významnej obchodnej a vojenskej cesty, tzv. Vážskej cesty a bol súčasťou pevnostného systému stredného Považia. Kedy presne vznikol, sa s určitosťou nevie, ale podľa knižnej publikácie o hrade z roku 1944 mohol na tomto mieste stáť už okolo roku 1128. Prvá podložená písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316, kedy ho vo svojej listine spomína Matúš Čák Trenčiansky. Isté je, že miesto, kde bol hrad postavený, bol už v minulosti vyhľadávanou lokalitou. História osídlenia siaha až do púchovskej kultúry.

Prvá písomná zmienka o Považskom hrade pochádza zo začiatku 14. storočia. Existuje však predpoklad, že tu stál už o 200 rokov skôr. Zdroj: hradbystrica.sk

Na hrad trafíte pomerne ľahko. Môžete sa k nemu dostať z diaľnice, a to prvým výjazdom pred Považskou Bystricou zo Žiliny, alebo sa k nemu doveziete po ceste I/507, ktorá vedie priamo cez Považské Podhradie. Pri miestnom kostolíku odbočíte a môžete zaparkovať priamo tu alebo sa vyviesť pár metrov vyššie, ku kaštieľu Burg, kde je k dispozícii väčšie parkovisko.

Práve tu sa začína náučný chodník k hradu (žltá značka), ktorý sa tiahne nahor lesom. Terén je kamenistý, hrboľatý, turistická obuv je dobrá voľba. Na začiatku chodníka sa nachádza informačná tabuľa, kde sa môžete dozvedieť pár zaujímavých faktov o tejto významnej pamiatke.

Pri kostolíku v Považskom Podhradí bočíme doľava (k hradu sme zišli z diaľnice od Žiliny) a parkujeme auto pri hornom kaštieli, kde začína náučný chodník k hradu. Zdroj: Michala Staníková

Hrad od svojho vzniku vystriedal viacero majiteľov. Istú dobu bol sídlom krajinských sudcov a centrom politickej a hospodárskej správy celého stredného Považia. Hrad najviac preslávil rod Podmanických.

„Boli to muži, ktorí vyše sto rokov ovplyvňovali najvyššiu politiku Uhorska. Boli pri tom, keď sa rozhodovalo o osude krajiny, pomohli na trón viacerým kráľom. Mocní a hrdí, no zároveň diplomatickí. Vynikajúci taktici, ktorí vždy vedeli, kedy zaútočiť a kedy zatrúbiť na ústup,“ cituje sa v dokumente o histórii hradu zverejnenom na stránke združenia, ktoré hrad opravuje (hradbystrica.sk).

Považský hrad patrí tomuto rodu viac ako storočie a toto obdobie sa považuje za jeho zlatú éru. Vďaka zachovaným, naozaj cenným dokumentom je známe, že na prelome 15. a 16. storočia dostala vtedajšia Považská Bystrica štatút mesta s niekoľkými cechmi: mäsiarsky, tkáčsky, čižmársky a taktiež tu v tom čase existovala ľudová škola. „Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina,“ uvádza sa v dokumente.

Ako to býva, aj v rodine Podmanických sa objavili potomkovia, ktorí mali aj nečestné úmysly. Hovoríme o bratoch Jánovi a Rafaelovi, synoch Štefana Podmanického. Tí sa v celom Uhorsku preslávili ako lúpežní rytieri. Svoju moc upevňovali tak, že dobýjali neďaleké hrady (Košeca, Lednica) či vypálili Nové Mesto nad Váhom. „Vrchol moci dosiahli v roku 1540. Podľa súpisu urobeného v tomto roku vlastnili 469 majetkov, medzi ktorými bolo množstvo hradov.“

Hrad najviac preslávila rodina Podmanických. Najznámejšími boli bratia Ján a Rafael, ktorí upevňovali svoju moc v krajine násilím. Na snímke zachovaná podoba Rafaela na sarkofágu v kostole v Považskej Bystrici. Zdroj: hradbystrica.sk

Rastúci vplyv bratov sa samozrejme nepáčil vtedajšiemu panovníkovi, ktorý síce niekoľkokrát vyslal cisárskej vojsko dobyť hrad, ale zakaždým neúspešne. Na bratov bola uvalená kliatba, ktorá sa pri trochu väčšej fantázii mohla podpísať pod požiar hradu z roku 1543. Po tejto udalosti prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. V tomto období sa cesty bratov rozchádzajú, Ján odchádza preč a o dva roky zomiera. Rod vymiera po meči Rafaelovou smrťou v roku 1558.

Kráčame lesom po žltej značke a asi po 10 minútach mierneho stúpanie sa dostanete k ďalšej zástavke náučného chodníka. Z toho miesta už môžeme vidieť hradné múry. Chodník stúpa ďalej do kopca. Miernymi serpentínami sa vyštveráme až hore na hrad. Z dolného parkoviska až po vstupnú bránu sme to zvládli asi za 20 minút.

Pri druhej zastávke náučného chodníka už možno na kopci nad nami spozorovať hrad. K hradnej bráne sa z tohto miesta dostaneme v priebehu pár minút. Zdroj: Michala Staníková
Vlastníkom hradu je od roku 2006 mesto Považská Bystrica. Zdroj: Michala Staníková

Ďalším významným panstvom, ktoré hrad vlastnilo, bol rod Balašovcov. Ich zásluhou boli vybudované tri kaštiele, dva priamo pod hradom a jeden v neďalekej dedine Orlová. V roku 1667 bol už hrad neobývaný. Posledná správa o stredovekej pevnosti pochádza z roku 1689, kedy bol hrad Balašovcom skonfiškovaný. V dochovanej správe sa môžeme čo-to dozvedieť o stavebnej podobe hradu, ktorý v tomto čase ešte nebol ruinou a vytvoriť si predstavu, ako bol zvnútra zariadený.

„V tomto období bol už areál hradu rozdelený na tri časti. Najstaršia časť hradu tzv. gotická veža, na najvyššom mieste tvorí horný hrad. Stredný hrad vytvára mohutný gotický palác s dvoma vežami a najnovší dolný hrad, ktorý slúži vojenskej posádke. Na oknách panských izieb boli všade závesy, nad posteľami maľované obrazy, prípadne kožušiny ulovených zvierat. Interiér dopĺňali erby pánov hradu. Z izieb sa vchádzalo do veľkej sály s piatimi oknami. Do múrov boli zabudované lavice...“, dozvedáme sa z dokumentu o histórii hradu.

Hrad zostal neobývaný v priebehu 17. storočia, keď sa Balašovci presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa pod kopcom. Zdroj: FB/Milujeme Slovensko
V čase, keď sa z hradu odsťahovala šľachta, sa delil na tri časti: horný, stredný a dolný hrad. Zdroj: Michala Staníková

Koncom 17. storočia bol hrad z veľkej časti zbúraný a vypálený cisárskym vojskom, aby sa už viac nestal útočiskom povstalcov. Takto zničená stredoveká pevnosť už len chátrala a v 19. storočí sa zmenila na ruiny. V roku 1919 získal hrad do vlastníctva Klub československých turistov, neskôr premenovaný na slovenských turistov, ktorý tu v rokoch 1935 a 1936 vykonal niekoľko zabezpečovacích prác. V roku 2006 kúpilo hrad mesto Považská Bystrica a so Združením hradu Bystrica sa snaží o jeho postupnú záchranu.

Vstupujeme do hradného komplexu, ktorý nás prekvapuje svojou rozlohou a množstvom muriva. Je vidieť, že združenie, ktoré sa o hrad stará, tu za 16 rokov existencie odviedlo veľký kus práce. Ako dobrovoľníci uvádzajú na svojej oficiálnej stránke, ich cieľom v ďalších rokoch je pokračovať v zložitejších murárskych prácach a prinavrátiť hradu jeho esteticko-funkčné využitie.

Hrad sa pod rukami dobrovoľníkov mení na zachovalú zrúcaninu. Klobúk dole pred ich odhodlaním. Zdroj: Michala Staníková

V hradnom areáli nás zaujme kovová maketa hradu, podľa ktorej si môžeme urobiť predstavu, ako hrad v čase svojho rozmachu vyzeral a v ktorej časti komplexu sa nachádzame. Štveráme sa na hradnú vyhliadku, odkiaľ sa nám doširoka otvára celá okolitá krajina. Z tejto najvyššej, severovýchodnej časti je prekrásny výhľad na Váh, Hričovský kanál, Považskú Bystricu a vrchy Veľký a Malý Manín, ktoré sú rozdelené Manínskou tiesňavou.

Ako sa prechádzame po areáli hradu, zisťujeme si o ňom ďalšie zaujímavé informácie. Už v 14. storočí dosahoval rozmery približne 80 x 40 metrov. V niektorých prameňoch sa uvádza, že v čase jeho najväčšej slávy bývalo na hrade až 400 ľudí.

Veľký a Malý Manín a medzi nimi známa Manínska tiesňava. Výhľady sú naozaj "luxusné." Zdroj: Michala Staníková
Hričovský kanál a v diaľke Považská Bystrica. Zdroj: Michala Staníková
Výhľady, ktoré berú dych, zaujmú malých aj veľkých turistov. Zdroj: Michala Staníková
Na nádvorí pribudla maketa hradu. Zdroj: Michala Staníková

A čo by to bol za hrad bez vlastnej povesti? S hradom Bystrica sa spája príbeh o krásnej Hedvige. Hedviga bola poľská šľachtičná, ktorú na cestách uniesol jeden z bratov Podmanických, konkrétne Rafael. Do krásnej dievčiny sa ihneď zaľúbil a chcel ju mať pre seba. Uniesol ju na Bystricu, kde jej vyznal lásku, ale Hedviga mu jeho city neopätovala. O niekoľko dní sa na hrad vrátil Ján, ktorý sa taktiež do urodzenej krásky zamiloval. V tom momente sa bratia stali rivalmi v láske a začal sa medzi nimi boj na život a na smrť.

Hedviga naďalej oboch bratov odmietala. Záchrana nakoniec prišla v podobe zásahu osudu, keď obaja bratia odišli obraňovať hrad Budatín a Hedvigu prišiel ratovať jej otec. Tomu sa dcéru podarilo z hradu vyslobodiť s pomocou nahnevaných, rokmi utláčaných a zdieraných poddaných a počas vpádu hrad podpálili.

S hradom sa spája Povesť o krásnej Hedvige, pre ktorú sa z oddaných bratov stali odvekí nepriatelia. V povesti sa spomína aj požiar hradu, ku ktorému skutočne došlo v roku 1543. Zdroj: hradbystrica.sk

Po dôkladnej prehliadke hrad pomaly opúšťame a vydávame sa na cestu k autu. V podhradí sa aspoň pohľadom pristavíme pri dvoch kaštieľoch, ktoré dali postaviť majitelia hradu s časovým odstupom približne 150 rokov. Starší kaštieľ z obdobia renesancie, ľudovo nazývaný Burg, ktorý sa nachádza bližšie k hradu, bol postavený v prvej tretine 17. storočia. Balášovci sa z tmavého a studeného hradu presťahovali v roku 1631. Mladší, väčší kaštieľ sa začal stavať okolo roku 1750, pričom dokončený bol o 25 rokov neskôr, aj keď existujú dohady, že bol postavený len o pár desaťročí neskôr ako Burg.

Kým starší kaštieľ sa podarilo zrekonštruovať a v súčasnosti je v súkromných rukách, ten mladší je v oveľa horšom, doslova chátrajúcom stave. Ranou pre tzv. "dolný kaštieľ" bolo jeho vyrabovanie v novembri 1918, kedy do kaštieľa vtrhol dav rozzúrených ľudí z okolitých dedín, ktorí ničili všetko, čo im prišlo pod ruku.

Ako sa ďalej uvádza na stránke Historická Považská Bystrica, kaštieľ nasledujúce storočia až po súčasný stav slúžil na rôzne účely. Istú dobu tam boli ubytovaní vojaci, niekoľko rokov bola správkyňou kaštieľa spisovateľka Hana Gregorová, ktorá tam aj bývala. V tridsiatych rokoch tu bol zriadený ústav pre duševne choré deti, neskôr dievčenský internát. Kaštieľ začal chátrať a jeho postupné spustošenie zavŕšil moment, keď sa zmenil na sklad pre rôzne podniky. Z krásnej historickej stavby s veľkolepým anglickým parkom, v ktorom rástli nevídané dreviny, sa stala opustená, znivočená stavba. Škoda...

Veríme, že sa vám náš výlet na Považský hrad páčil a že aj vďaka nášmu článku sa ho rozhodnete osobne preskúmať :).

Horný, starší kaštieľ prešiel pred niekoľkým rokmi kompletnou rekonštrukciou. V súčasnosti je v súkromných rukách. Zdroj: Michala Staníková
Mladší, tzv. dolný kaštieľ je v súčasnosti opustený. V 20. storočí zmenil niekoľkokrát využitie. Zdroj: pamiatkynaslovensku.sk

Súvisiaci článok
TIP NA VÝLET: Hrad Sklabiňa – sídlo turčianskych županov
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť