Projekt bol podporený sumou 230-tisíc eur

Projekt novej gotickej expozície bol finančne podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Integrovaný regionálny operačný program a z rozpočtu Košického samosprávneho kraja, v konečnej sume 230 tisíc eur. Architektonický návrh expozície vytvorili renomovaní architekti Martin Šeša a Matej Honíška a jeho realizácia bola v réžii tvorivého tímu z Ústavu technológií a inovácií z Bratislavy.

Rytierske bitky, módna prehliadka i dobová hudba

Po úvodných príhovoroch riaditeľa VSM, Dominika Béreša, vedúcej odboru kultúry KSK, Jany Knežovej a jedného z autorov architektonického návrhu, Martina Šeša, sa predviedlo zoskupenie Castellum Cassovia, ktoré vnieslo do múzea napätie a živelnosť stredovekých súbojov. Dramatické rytierske bitky vystriedala komentovaná prehliadka gotickej módy, prebiehajúca priamo na monumentálnom mramorovom schodisku Historickej účelovej budovy. Hudobným hosťom večera bola kapela Criona z Košíc, vďaka ktorej zaznel aj tradičný dobový folk.

Výnimočný bolo nielen program, ale aj samotné otvorenie expozície. Vstupovalo sa do nej po symbolickom odomknutí vysokých dvojkrídlových dverí za zvukov odbíjania chrámových zvonov, otočenia ťažkých kovových kľúčov v zámke a vŕzgania otvárajúcich sa stáročných dvier. Dominik Béreš, spolu s Janou Knežovou a Martinom Šešom vložili do pomyselných zámkov tri vzácne kľúče zo zbierok VSM, predznamenávajúce nielen svojím počtom, ale aj vzhľadom, čarovnú atmosféru výstavných siení.

Prepojili históriu so súčasným umením

Po vstupe do expozície čakalo na hostí prekvapenie, ktoré prinieslo spojenie histórie, zastúpenej vyše 700-ročnými exponátmi a súčasného umenia v podobe nápaditých podsvietených nosných konštrukcií, originálnych vitrín či vitráží, evokujúcich prvky gotických katedrál. Progresívne architektonické riešenie expozície vytváralo s dobovými skvostami výnimočný súzvuk.

„Naším cieľom bolo podnietiť v návštevníkoch úžas podobný tomu, ktorý v nich vzbudzuje monumentálnosť gotických chrámov. Pri vstupe do nich si všímajú nielen nádherný mobiliár, či drahocenné liturgické predmety, ale aj samotný priestor, iniciujúci pocit nesmiernosti a nadpozemskej krásy,“ povedal riaditeľ múzea Dominik Béreš.

Vysvetlil, že rovnakú dôležitosť, akú kládli na výber exponátov pochádzajúcich výlučne zo zbierkových fondov Východoslovenského múzea pripisovali aj vzhľadu a atmosfére výstavných priestorov. „Chceli sme dosiahnuť, aby sa nosné konštrukcie nevyznačovali len účelnosťou, ale aj estetickosťou a vniesli do jednotlivých siení nádych moderného dizajnu. Verím, že aj tento faktor ovplyvní celkový dojem návštevníkov z expozície a vyvolá v nich hlboký zážitok,“ vysvetlil Dominik Béreš.

Slová Dominika Béreša potvrdili i viacerí hostia, ktorí obdivovali vzácne exponáty a súčasne lomené oblúky vysokých vitrín, pripomínajúcich štíhle gotické okná katedrál či spomínané podsvietené kovové nosníky, evokujúce elegantné chrámové piliere, podobné svojou stavbou tým, ktoré tvoria základ významnej Baziliky Saint- Denis, postavenej prevažne v gotickom štýle. Atmosféru priestoru umocnilo aj vitrážové rozetové okno, ktoré sa po potiahnutí zvona rozžiarilo, vrhalo na steny a strop miestnosti mystické farebné odlesky a stalo sa tak dominantou stmavnutého priestoru.

Vystavený je aj vzácny meč

Lenka Šafranová, vedúca propagačného oddelenia múzea upozorňuje aj na datovaný a signovaný dvojručný meč majstra Nikodéma pochádzajúci z roku 1334 z francúzskeho mesta Nancy. „Jeho zvláštnosťou je to, že sa na ňom nachádza okrem mena výrobcu aj nápis v latinčine, v preklade znamenajúci: Patrón môj v Nancy, ktorý mi pomáhaš, mysli na mňa v dobrom až do konca“ a dodáva aj históriu tejto zbrane. „Názov meč pochádza z germánskeho jazyka kmeňa Gótov, ktorý používal veľmi podobnú sečnú zbraň a nazýval ju meki. Neskôr tento názov postupne prešiel do slovanských jazykov, kde nabral svoju súčasnú podobu. Dvojručný meč bol významným nástrojom v boji a využíval sa nielen pri sečných úderoch, ale aj pri obrane a odrazení útokov. Umožňovala ho jeho dĺžka, pretože taký dvojručný meč, aký máme aj my v expozícii mohol mať až do dvoch metrov a tak vďaka nemu blokoval a odrážal rytier útoky a udržal v dostatočnej vzdialenosti svojho protivníka. Dvojručné meče sa využívali pri útokoch na koni, napriek tomu, že nemali taký dosah ako kopije, alebo oštepy, tak boli účinným prostriedkom práve pri tomto útoku a rytieri sa ním pokúšali zasiahnuť protivníka zhora smerom dolu vždy, keď sa k ním priblížil na koni,“ vysvetľuje.

Hovorí, že meče boli vytvárané z rôznych materiálov. „Okrem bronzu, železa, ocele sa niekedy využívali aj vzácne kovy. Čo je špecifikum meča ako takého - rôzne typy kultúry vyvinuli rôzne štýly dekorovania, ale aj tepania mečov a tak meč reprezentoval jednotlivú kultúru a diferenciácie medzi týmito kultúrami.“

Meč nie je len taká obyčajná zbraň. „Hovoril príbeh o svojej kultúre a bol symbolom moci, symbolom zručnosti, ušľachtilosti a cti. Keď sa meč kul, tak to bola precízna umelecká práca, na ktorej pracovali naozaj skúsení kováči a remeselníci. Keď ho kuli, tvarovali a kalili čepeľ, tak sa usilovali dosiahnuť dokonalú rovnováhu medzi tým, aby bol meč z jednej strany pevný a na druhej strane pružný,“ uzatvára Lenka Šafranová.