Pri čítaní Krvavých sonetov mnohých skľúčila predstava ukrutností prvej svetovej vojny, Herodes a Herodias dali čitateľom zimomriavky a nad osudom Zuzanky Hraškovie bolestne zaplakalo každé oko. Majster básní, z ktorého myšlienok tieto diela vzišli, sa narodil 2. februára 1849 na Orave. Už od detstva bol okoliu zrejmý jeho talent a usilovnosť, pre ktorú si ho obľúbil aj učiteľ Adolf Medzihradský. Práve on bol jeden z tých, ktorí pozitívne ovplyvnili životné smerovanie mladého Pavla.

Ďalšou dôležitou osobou v jeho živote bol jeho strýko. Keďže bol bezdetný, vzal si Pavla k sebe do Miškovca na čas jeho štúdia na gymnáziu. Netrvalo dlho a Pavol začal vynikať medzi spolužiakmi, v tomto období dokonca začal tvoriť prvé verše v maďarskom jazyku. Kvôli náhlej smrti strýka sa však musel v roku 1865 vrátiť domov. Dokončenie gymnázia bolo náročné najmä kvôli zlej finančnej situácii v rodine, Pavol pokrýval štúdiá štipendiami, ale privyrábal si aj doučovaním spolužiakov. V tomto období ho zaujala aj tvorba Sládkoviča a Hollého, inšpirovala ho k písaniu v rodnom jazyku. Následne, v roku 1868, vyšla jeho prvá kniha Básnické prviesenky Jozefa Zbranského.

Zdroj: Archív TASR, Martin Baumann

Po gymnáziu sa Pavol rozhodoval medzi teológiou a právom, zvíťazilo právo. Právnické štúdia sa mu podarilo ukončiť v roku 1872 a následne pôsobil ako advokátsky pomocník na viacerých miestach. Naďalej sa venoval aj básnickej činnosti a po čase si dal umelecké meno Hviezdoslav. V roku 1875 zložil advokátske skúšky a neskôr si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu. Medzičasom sa oženil s Ilonou Novákovou.

Jeho život a časť tvorby poznačil aj hlboký žiaľ nad postupnou stratou matky, sestry, otca aj brata. Veľké trápenie mu prinášal aj fakt, že s manželkou nemohli mať deti. Medzi jeho známu lyrickú tvorbu patria Letorosty, preslávila ho aj Hájnikova žena, či Šalamúnov sen a mnoho ďalšieho. Jeho naplnený život vyhasol 8. novembra v roku 1921, odkaz jeho života však jasne žiari aj dnes. Vidíme ho medzi riadkami bohatej tvorby, ktorá tu po ňom ostala, či v malebnosti rodného kraja, ktorý ho inšpiroval. Ani jeho výrokom čas nezobral význam, zdajú sa byť stále aktuálnejšie.

„… lebo nie ten, kto v rozkoši planúc žil, ale ten, kto tvoril a vytvoril, môže hovoriť, že žil!“

• Pavol Országh Hviezdoslav

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert)