Vianočné obdobie je za nami, stihli sme sa už aj rozlúčiť so starým rokom a privítať ten nový. Dnešok bude pomyselnou bodkou za týmto sviatočným obdobím a zároveň štartovacou čiarou do ďalších dní. Deťom sa končia prázdniny a mágiu vianočného obdobia nechávame padnúť do spomienok. Oživme si ešte aspoň dnes sviatočné zvyky a tradície, ktoré naši predkovia svedomito dodržiavali.

Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

V minulosti zvykli farári v tomto období svätiť tečúcu vodu. Pre ľudí to bolo praktické, nabrali si koľko potrebovali aby mohli posvätiť seba či svoje príbytky. Máčali si do nej vetvičky, kropili seba aj svojich milovaných s úprimným želaním pevného zdravia. Gazdovia nezabúdali pokropiť svätenou vodou dobytok, veď to bol často ich najväčší majetok. V mnohých obciach prichádzali ľudia dať vodu posvätiť do kostola. Svätili sa aj iné predmety, najmä cesnak, soľ, sviečka či krieda. Každý z týchto predmetov našiel v priebehu nasledujúceho roka svoje využitie, chránili domácnosti pred temnými silami ale i nepriazňou počasia a živelnými pohromami.

Už v tých časoch domy v tento deň navštevoval farár aj s kostolníkom. Spevom zavinšovali domácim všetko dobré do nového roku, požehnali príbytok aj jeho obyvateľov a nad dvere kriedou napísali: G+M+B a rok. Ak vás tie písmená vedú k menám troch kráľov nie ste jediný, ide však o omyl. Pôvodný nápis býval C+M+B a nemal s mudrcmi veľa spoločného. Šlo o latinské slová „Christus Mansionem Benedicat,“ čo v preklade znamená „Kristus žehná tento dom.“ Dá sa iba predpokladať, že v nejakom období nastala chyba a nápis sa zmenil, pretože pisateľ nepoznal jeho pravý význam a spojil si ho s menami troch kráľov. Aj dnes sa pravidelne používa v tejto verzii, aj keď nejde o omyl, ale skôr o zvyk.

Zdroj: Facebook/ Ľubovnianske múzeum

V minulosti zvykli po domoch chodievať chlapci aj s papierovou hviezdou, hrali hru o kráľoch a recitovali básničky, alebo spievali piesne. Tieto hry majú korene v stredoveku, kedy študenti a učitelia hrali podobné cirkevné hry, ktoré ale museli prejsť dlhým procesom obmien, kým pripomínali tie z čias našich prarodičov. Keď dozneli posledné koledy a dojedli sa posledné sviatočné koláče, ozdobili sa vianočné stromčeky. Vianoce, to najčarovnejšie obdobie roka, sa s určitosťou skončilo. Oči mladých však nemali prečo smútiť, čakajú ich predsa tance, zábavy, sprievody i bály. Chystali sa vítať fašiangy.

Vo vianočnom období prežívame tradície intenzívnejšie ako po iné dni v roku. Možno preto sa za nimi obzeráme s nostalgiou a ľútosťou. Pre našich predkov bol však rozmanitý celý rok a každé jeho obdobie prinášalo tradície, zvyky, povery i pranostiky. Zamávajme teda sviatkom a starému roku a s úsmevom vykročme oproti zážitkom, ktoré nás tento rok očakávajú.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská)