Utorok 21. 05. 2024 08:28:59 | Meniny má Zina

OBJAVUJEME KRÁSY SLOVENSKA: Hrad Čabraď vás skryje pred civilizáciou. Ponúka podmanivý pokoj a majestátne výhľady

ČABRADSKÝ VRBOVOK/ Nad riečkou Litavou sa vypína ruina gotického hradu, ktorý kedysi strategicky strážil cestné spojenia. Uvelebený v náruči Krupinskej planiny, je známy aj neobyčajne malebnou prírodou, ktorá ho obklopuje. Vydajte sa s nami do Banskobystrického kraja, za poznávaním unikátneho hradu Čabraď.

Alžbeta Mareková|18. apríl 2024|12:00:06

Zdroj: Združenie Rondel

Súvisiaci článok
OBJAVUJEME KRÁSY SLOVENSKA: Povesti o ňom sú hrôzostrašné, dnes vás však hrad Modrý Kameň prenesie do rozprávky
Čítajte viac >

História nechce vydať celú pravdu o vzniku hradu, predpokladá sa však, že pramene používali totožné názvy pre dva hrady - hrad Čabraď a hrad Litava. Ten sa pred svojim zánikom nachádzal neďaleko hradu Čabraď, približne o tri kilometre ďalej.

„V blízkosti spustnutého hradu Litava bol vybudovaný nový hrad Litava, od neskorého stredoveku označovaný aj ako Čabraď. Jeho počiatky siahajú pred rok 1342. Zdá sa, že okrem názvu prevzal aj funkcie predchádzajúceho hradu a stal sa novým sídlom panstva,“ informuje združenie Rondel na svojej webovej stránke.

1 Združenie Rondel.jpg Zdroj: Združenie Rondel

Svoj príbeh hrad začínal pod kráľovskou správou, neskôr sa však stal známym pre časté zmeny majiteľov. Uhorská kráľovná Mária ho dala do zálohu magistrovi Frankovi zo Sečian, kráľ Žigmund mu ho však odobral, aby ho následne daroval svojmu dvoranovi Leustachovi z Jelšavy. Menovaný dvoran ho však vymenil s Jánom z Pásztó a Ladislavom Kakašom za hrad Sivý Kameň.

„Počas deľby majetku v roku 1394 pripadol hrad Ladislavovi. Od tohto obdobia sa stali jedinými majiteľmi hradu Litava členovia rodu Kakašovcov, pôvodom z obce Kaza v Boršodskej stolici. Okrem názvu Litava používajú pramene v roku 1394 aj označenie hradu Pustá Litava. Nakoľko listiny už spomínajú len jeden hrad a so spojením Pustá Litava sa stretávame i neskôr, uvažovať možno o prenesení názvu staršieho opusteného hradu Hrádok-Litava na novší hrad Litava-Čabraď. Prívlastok pustý mohol zároveň opisovať aj stav, v akom sa hrad po častom striedaní majiteľov nachádzal,“ objasňuje združenie Rondel.

Vojskám Jána Jiskru sa podarilo na nejaký čas obsadiť hrad, čo viedlo k obliehaniu hradu kráľovskými armádami. Približne v roku 1460 už mali hrad vo svojom vlastníctve Horváthovci a ich dediči, až kým v roku 1511 vlastník hradu Urban Fánči predal Čabraď s celým panstvom za 1 000 zlatých ostrihomskému arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi, po ktorom hrad zdedili jeho príbuzní Erdődiovci.

3.jpg Zdroj: www.rondel.sk

„Počas ich prítomnosti dochádzalo k početným sporom s Banskou Štiavnicou a najmä Krupinou. Roztržky vyvolané zemepánmi vznikali kvôli neoprávnenému vyberaniu mýta a porušovaniu chotárnych hraníc. Hradné panstvo, veno Kláry Erdődiovej pripadlo Petrovi Pálfimu, ktorý pokračoval v šarvátkach s Krupinou. V roku 1547 hrad obsadil zlopovestný Melchior Balaša. Jeho počínanie bolo súčasťou feudálnej anarchie (svojvoľné konanie šľachty), ktorá sa v Hontianskej stolici rozšírila v pomoháčskom období. Čabraď získal Peter Pálfi späť až o dva roky. Hrad spolu s ďalšími pevnosťami od lúpežných rytierov vydobyl veliteľ kráľovského vojska Mikuláš Salm,“ vysvetľuje združenie Rondel.

Aj hrad Čabraď sa však musel popasovať s veľkými hrozbami svojej doby- Turkami. Osmanský tlak narastal a mnohé majetky v južných oblastiach, ktoré patrili pod Čabraď, tureckým útokom podľahli.

„Záznam z porady zástupcov banských miest a kráľovského vojska v Banskej Štiavnici roku 1564 uvádza, že stráž vystríhajúca pred príchodom Turkov mala byť umiestnená aj na akomsi vrchu pri Čabradi. Hrad vďaka posilnenej obrane a ďalšej modernizácii opevnenia s pomocou talianskych staviteľov v nasledujúcom období odolal náporu tureckých vojsk,“ dodáva združenie Rondel.

V roku 1582 sa uhorský palatín Štefan Ilešházi stal novým hradným pánom po tom, čo si vzal za ženu vdovu po Krušičovi, Katarínu Pálfiovú. V roku 1622 panstvo odkúpil podkapitán Peter Kohári, ktorý opakovane prichádzal do konfliktu s Turkami. Dedil po ňom syn Štefan Kohári, ktorý sa smrteľne zranil 19. júla 1664 v bitke pri Leviciach.

„Počas stavovských povstaní Čabraď opakovane obsadzovali povstalci. Naposledy ho ovládlo vojsko Františka Rákociho. Koháriovci tak mohli hrad získať až v roku 1709, po potlačení povstania. Po upokojení pomerov hrad postupne strácal svoju pôvodnú úlohu,“ vysvetľuje združenie Rondel.

3 Združenie Rondel.jpg Zdroj: Združenie Rondel

V roku 1812 hrad zasiahol ničivý požiar, po ktorom postupne upadal do zabudnutia. Nevedno, či ho dal František Kohári podpáliť, alebo šlo len o nešťastnú náhodu. Obyvatelia dedinu pod hradom opustili a v celej doline sa rozľahlo ticho. Ruina hradu, ako nemý svedok histórie, pozerá do tichého údolia, v ktorom kedysi pulzoval život. Ako to však býva, koniec je nový začiatok. Aj pre hrad Čabraď svitla nádej.

„V roku 2000 vzniklo občianske združenie pre záchranu hradu – Združenie Rondel, ktoré v spolupráci s obcou Čabradský Vrbovok postupne čistí hrad od náletovej vegetácie, zameriava hradné objekty, propaguje hrad pre verejnosť a znovuoživuje zabudnuté remeslá. V roku 2002 sa zakonzervovala a zastrešila II. brána a pracuje sa na ďalších projektoch. Snáď sa tak podarí zachrániť hrad pre ďalšie pokolenia,“ informuje združenie Rondel na webe.

5.jpg Zdroj: www.rondel.sk

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o nadchádzajúcich udalostiach pre redakciu SP21 zodpovedal Albert Loydl, predseda Združenia Rondel.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

  • Ako občianske združenie sa vieme o hrad, ktorý máme v prenájme od obce Čabradský Vrbovok, starať len vo svojom voľnom čase a cez dovolenky. Zamestnancov nemáme žiadnych, všetky práce vykonávame bezplatne ako dobrovoľníci. Hrad, ako taký je ruinou. Na niektorých častiach prebehli a stále prebiehajú konzervačné zásahy, aby sa murivá zastabilizovali a nedochádzalo k ich rozpadu. Naša sezóna na hrade zväčša začína od marca a trvá do konca novembra. Všetko ale záleží od počasia. Veľa času nám zaberie kosenie areálu hradu, aby nezarastal náletovou vegetáciou. V začiatkoch, keď sme na hrade začínali, bol hrad pre kroviny priam neprístupný. Primeraný vzrast vegetácie sa neudržuje len kvôli návštevníkom, ale aj kvôli plazom, ktoré majú na hrade svoj domov a kvôli ktorým je hrad centrom prírodnej rezervácie. Tá potom ovplyvňuje aj samotný priebeh starostlivosti o hrad a jeho záchranu. Preto sa pri záchranných prácach snažíme vyvarovať rozsiahlych zásahov do sutín, použitiu ťažkej techniky a väčšina práce sa vykonáva ručne, s minimom mechanizácie.

Zásahy sú naplánované tak, aby vždy časť hradu bola zónou kľudu, aby sa plazy nerušene mohli vyhrievať na slnku, rozmnožovať. Skládky kameňa napríklad pre ne vytvárajú dobré možnosti pre úkryt. Možno v porovnaní s inými hradmi práce prebiehajú pomalšie, no na druhú stranu na hrade ostáva neporušená atmosféra a človek si tam nepripadá ako na stavbe. Samotné záchranné práce sa zameriavajú na najviac ohrozené miesta, kde sa zamurovávaním dier a poškodení v základoch murív snažíme predísť vážnejším haváriám. Momentálne sa pracuje na obnove južného portálu 3. vstupnej brány, aby vznikol bezpečný vstup do horného hradu. Pracujeme na hrade zväčša v menšom počte, tak 3-5 dobrovoľníkov, no dva razy do roka, na jar a jeseň, sa koná väčšia brigáda, kde sa zíde ľudí viac, hlavne z radov kamarátov trampov.

Aká je vízia hradu do budúcna?

  • Našou víziou je postupne stabilizovať a zakonzervovať murivá hradu tak, aby návštevníci hradu neboli ohrozovaní rozpadom a zachovala sa čo najväčšia hmota hradu. V niektorých zastrešených objektoch by sme v budúcnosti chceli zriadiť malú expozíciu o histórii a živote na hrade, ako aj o prírodnej rezervácii a plazoch tu žijúcich. Aby sa ľudia o nich dozvedeli čo najviac a prestali sa ich báť.

5 Združenie Rondel.jpg Zdroj: Združenie Rondel

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

  • Ako prvé ľudí prekvapí rozsah samotného hradu, ako aj jeho pomerne dobrá zachovanosť, kde niektoré murivá čnejú do pôvodnej výšky. Pochvaľujú si aj kľud a krásnu prírodnú scenériu okolia - je to jediný hrad u nás, z ktorého nevidno žiadnu civilizáciu - žiadne moderné komunikácie, železnicu, cesty, komíny fabrík, v noci ani svetlá. Nič. Je umiestnený v krajine tak, ako po stáročia bol a boli by sme radi, keby aj zostal. Len prístup na hrad ľudí občas potrápi, ani nie tak náročnosťou, ako skôr sťaženou orientáciou, kedy hrad uvidíte, až keď ste pri ňom. Ale kto vie čítať turistickú značku, ten trafí. A kto zablúdi, tak má aspoň zaujímavú a dobrodružnú spomienku a prípadne dôvod, vrátiť sa a skúsiť to znova...

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

  • Tým, že hrad je v prírodnej rezervácii, nejaké kultúrne akcie pre návštevníkov nerealizujeme. Na leto je ale naplánovaná komentovaná prehliadka pre KOCR Dobrý kraj. Tiež sa bude na hrade realizovať dvojtýždňový archeologický výskum, ktorý nám pomôže poodhaliť zase nové tajomstvá z histórie. Kto by mal ale chuť zakúsiť na vlastnej koži hradnú atmosféru a pomôcť k jeho záchrane, môže sa zúčastniť ktorejkoľvek z našich brigád. Termíny nájde na našej stránke, prípadne na facebooku hradu Čabraď. Uvítame každého ochotného človeka.

6 rondel.sk.jpg Zdroj: www.rondel.sk

POVESŤ

Ako o všetkých hradoch, tak aj o Čabradi kolujú príbehy, legendy, povesti... Jedna z nich, menej známa, hovorí o časoch Ladislava IV. Kumánskeho a jeho konkubíny Kataríny. Katarínino srdce vraj patrilo jej milencovi, rytierovi Deršovi, ktorý za ňou potajomky chodieval. Ich láska horela nezdolným plameňom a vždy, keď Katarínin milý rytier prišiel na schôdzku, skrýval sa do veľkej truhly slúžiacej na ukladanie šiat. Ako to však býva, zlé jazyky sa všade nájdu a nie každej láske je dopriate. Katarínina komorná bola falošná žena a zradila vernosť k svojej panej. Jej tajomstvo prezradila kráľovi v domnienke, že ten previnilcov nemilosrdne potrestá. Nemýlila sa. Rozčarovaný kráľ prikázal truhlu zakopať hlboko do zeme. Nešťastný rytier v nej našiel svoju ukrutnú smrť. Kým ho pochovávali nevydal ani hláska, lebo aj tento neľudský osud mu bol milší, ako prezradenie svojej milovanej. Nuž, aj taká mocná vie byť láska.

Pri tvorbe tohto článku sme vychádzali z nasledujúcich zdrojov: www.rondel.sk, Kamenní strážcovia (Miroslav Slámka a kol.)


Súvisiaci článok
OBJAVUJEME KRÁSY SLOVENSKA: Vyneste kameň a zachráňte hrad. Na Starom hrade pri Žiline zapájajú turistov do opravy
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť