Začneme zhurta, s tými najznámejšími. Slobodné dievčatá sa po celý rok venovali mágii, ktorá im mala prezradiť totožnosť budúceho manžela. V máji však prišiel rad aj na šuhajov, ktorí dostali svoju šancu verejne prejaviť náklonnosť k vyvolenej dievčine. V strede dediny slobodní mládenci postavili máj pre všetky dievčatá. Špeciálne máje pre jednotlivé slečny však boli tajomstvom a stavali sa na ich dvoroch v noci.
Postavanie mája k domu slobodného dievčaťa bol však už vážny krok. Pred rokom 1563, kedy sa ustanovil povinný cirkevný sobáš, mohlo postavenie mája v súvislosti s manželstvom nadobudnúť aj právny význam. Ak sa mládenec oficiálne uchádzal o dievčinu a nepostavil jej máj, bola to obrovská hanba.
Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Zahanbené boli aj slečny, ktoré ráno zobudil pohľad na prázdny dvor. Viaceré z nich aj do polnoci potajomky pozerali z okna v nádeji, že sa dočkajú nočnej návštevy a májovej pocty. Chlapci, ktorí máje stavali, ich zvykli vyzdobiť farebnými stužkami. Ak ich náklonnosť k dievčine nebola tajomstvom, vypýtali si od nej na ozdobu i šatku.
Postavenie mája bývalo odmenené aj rodinou šťastnej slečny. Rodičia zvykli staviteľa pozvať na menšie pohostenie, niektorí máje odmeňovali aj peniazmi. Dievčatá, ako vyznanie svojich citov, dávali mládencom pierko za klobúk.
K romantickým zvykom patrili aj bozky pod rozkvitnutou čerešňou. Zaujímavosťou je, že táto tradícia si našla obľubu v mnohých krajinách sveta. Tento romantický zvyk býva aj symbolom mladosti a účastníkom má zabezpečiť vášnivú lásku po celý ďalší rok.
Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Máj však nebol vždy len o romantike. Svoje významné miesto v ňom má aj sviatok svätého Floriána, patróna hasičov a záchranárov. Požiare neboli pre našich predkov nič neobvyklé, no predstavovali nočnú moru. Veď v dedine plnej drevených obydlí sa aj malý oheň dokáže rýchlo rozšíriť a nemilosrdne zachváti každé obydlie.
Už koncom 19. storočia sa mládenci zúčastňovali takzvaných protipožiarnych cvičení. Väčšie dediny mali nočné stráže, ktoré mali zamedziť práve vzniku požiaru z nedbanlivosti. Kuchyne, komíny, ohniská aj kováčske dielne – to všetko bolo prísne kontrolované aj niekoľkokrát v mesiaci. Nariadenia prikazovali aj sudy plné vody, ktoré mali byť preventívne pripravené pri každom ľudskom obydlí.
Pankrác, Servác a Bonifác boli traja svätci a ich po sebe nasledujúce sviatky sa prezývajú aj sviatkami ľadových mužov. Naši predkovia počasie v týchto dňoch považovali za smerodajné po celý ďalší rok. Časté boli mrazy, ktoré ohrozovali nasadené priesady. Hovorilo sa však, že ak ich nepobijú traja zamrznutí svätci, pobije ich mrazom Žofia. Najväčšie obavy mali vinohradníci, ale aj iní gazdovia. Pri mrazoch sa zvyklo v záhradách „kúriť dymom.“
Ilustračná foto. Zdroj: www.freepik.com
Máj je okúzľujúci mesiac a časť jeho niekdajších tradícii ostala živá aj dnes. Užívajte si radosti, ktoré so sebou prináša – či už vás čakajú bozky pod čerešňou, alebo prázdny dvor.
Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská), Životy svätých- Ikonografia (Ivan Rusina, Marian Zervan)
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť